Juraj Furdík

Juraj Furdík sa narodil 17. augusta 1935 v Bratislave. Až do roku 1945 však žil v Želiezovciach (okres Levice), kde pracoval jeho otec Karol Furdík ako úradník v Oroske (dnes Pohronský Ruskov). V Želiezovciach začal r. 1941 chodiť do ľudovej školy s vyučovacím jazykom maďarským, pretože na území dočasne okupovanom horthyovským Maďarskom slovenských škôl nebolo. Tam absolvoval tri triedy (1941 – 1944), štvrtú pre vojnové udalosti vynechal. Jeho otec zahynul na sklonku 2. svetovej vojny. Po oslobodení sa s matkou a sestrou presťahovali do Banskej Bystrice, kde bývali až do r. 1951. Tu vychodil najprv 4. triedu národnej školy (s vyučovacím jazykom slovenským), potom postúpil do 1. triedy Gymnázia Andreja Sládkoviča (1946); po školskej reforme r. 1948 pokračoval v štúdiu na Strednej škole koedukačnej v Banskej Bystrici. R. 1951 sa rodina presťahovala do Bratislavy; tam J. Furdík ďalej študoval na III. gymnáziu, ktoré absolvoval r. 1953. Po maturite začal študovať na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského kombináciu slovenčina – maďarčina. V školskom roku 1955/56 bol ako štipendista na jednoročnom študijnom pobyte na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Štúdium na vysokej škole ukončil s vyznamenaním r. 1958. Od 1. augusta začal pracovať na Katedre slovenského jazyka a literatúry bývalej Filologickej fakulty Vysokej školy pedagogickej v Prešove. Po návrate zo základnej vojenskej služby r. 1960 nastupuje na novovzniknutú prešovskú Filozofickú fakultu Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach (FF je od r. 1997 súčasťou Prešovskej univerzity v Prešove). V rokoch 1962 – 1967 absolvoval externú ašpirantúru v odbore slovenský jazyk v Bratislave (školiteľ prof. Eugen Pauliny). R. 1968 po vykonaní rigoróznych skúšok na FF UPJŠ v Prešove získal akademický titul doktora filozofie (PhDr., dizertačná práca: Štúdie z tvorenia slov a morfológie spisovnej slovenčiny). V školskom roku 1970/1971 absolvoval študijný pobyt v Besançone (Francúzsko). V roku 1973 na FiF UK v Bratislave úspešne obhájil kandidátsku dizertačnú prácu Zo slovotvorného vývinu slovenčiny a získal vedeckú hodnosť kandidáta filologických vied (CSc.). V r. 1976 obhájil habilitačnú prácu Z teórie tvorenia slov a konfrontačnej gramatiky na získanie vedecko-pedagogickej hodnosti docenta v odbore slovenský jazyk. Po úspešnom inauguračnom konaní bol roku 1996 menovaný za profesora slovenského jazyka. Prejavom jeho zapojenosti do vedeckého života boli aj organizačné aktivity: napr. členstvo vo vedeckých radách Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity (predtým Univerzity P. J. Šafárika) a Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra; funkcia prodekana pre vedu a výskum na FF UPJŠ v Prešove; členstvo v komisiách pre udeľovanie vedeckých a vedecko-pedagogických hodností; predsedníctvo i členstvo vo výbore pobočky Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri SAV v Prešove; členstvo v domácich i zahraničných vedeckých spoločnostiach a komisiách: napr. Societas Linguistica Europaea, Komisia pre výskum slovotvorby slovanských jazykov pri Medzinárodnom komitéte slavistov. V roku 1969 sa oženil s Valériou Grohoľovou, s ktorou mali dvoch synov – Karola a Petra. Rodinné prostredie nespomíname náhodou, pretože jeho manželka i synovia mu po celý čas boli veľkou oporou i zdrojom jazykovedných inšpirácií. Aj každodenná interakcia s rodinnými príslušníkmi J. Furdíka presvedčovala, že práve v bežnej komunikácii sa potvrdzuje téza o jazyku ako živom, pulzujúcom organizme. Veď aj „kultový“ príklad, okazionalizmus odkabátovať (porov. Dynamika slovnej zásoby súčasnej slovenčiny, 1989, s. 33), vyslovila práve jeho pani manželka. Profesor Juraj Furdík po dlhej a ťažkej chorobe skonal 7. 8. 2002 vo veku nedožitých šesťdesiatich siedmich rokov. Pochovaný je v Prešove.