Viktor Timura
14. duben 1938
Narodil sa 14. apríla 1938 v Gregorovciach, okres Prešov. Do základnej školy chodil v rodisku. Po jej skončení roku 1953 nastúpil do Vojenskej školy Jána Žižku v Bratislave, kde roku 1956 zmaturoval. V rokoch 1956-1959 študoval na Vojenskom učilišti v Lipníku nad Bečvou a vo Vyškove na Morave. Po absolvovaní školy do roku 1967 bol príslušníkom výsadkového vojska v Prešove, Holešove a Prostějove. V rokoch 1967-1971 študoval v Prahe a Bratislave filozofiu, estetiku, teóriu a dejiny kultúry a umenia. V rokoch 1971-1982 pôsobil v Ústrednom dome armády v Prahe a na odlúčenom pracovisku v Bratislave, v rokoch 1982-1992 na historickom pracovisku Personálnej správy Federálneho ministerstva obrany s pôsobnosťou v Bratislave. Vojenskú kariéru ukončil ako náčelník oddelenia kultúry na Ministerstve obrany SR (1993-1995) v hodnosti plukovníka. Od začiatku roka 1996 je pracovníkom Národného literárneho centra.
Popri monografiách publikoval štúdie v odborných časopisoch a zborníkoch z oblasti filozofie, kulturológie, estetiky a literárnej kritiky. Napísal tieto významné štúdie: Ján Kollár v dejinno-filozofickom kontexte; Kollárova filozofia slovanskej vzájomnosti (zborník štúdií Ján Kollár (1793-1993), SAV 1993,) Allslawische Orientierung von P. J. Šafárik v zborníku Geschichte der philosophischen Denkens in der Slowakei (1988), Niektoré súvislosti spisu Ľ. Štúra Slovanstvo a svet budúcnosti (zborník Biele miesta I., UKF Nitra 1997), K niektorým súvislostiam Slovanského zjazdu 1848; Ľ. Štúr - K. Libelt - M. Bakunin na Slovanskom zjazde 1848 (zborník z konferencie k 150 výročiu Slovanského zjazdu 1848, Bratislava 1998), Intelektuálne a národné dimenzie Kultúrneho života 1946-1968 (zborník z konferencie k 60. výročiu Kultúrneho života, Bratislava 1998), Vývin národného povedomia vo filozoficko-historických kontextoch (zborník z konferencie slovensko-poľskej komisie, UK Bratislava 1998).
Je jedným zo spoluautorov vedeckej publikácie Dejiny filozofického myslenia na Slovensku (1987) a zostavovateľom a spoluautorom zborníka Estetická výchova v armáde (1980).
Viktor Timura napísal aj viaceré monografické práce. Monografia Generácia Všeslávie (1987) na pozadí sociálno-politických, ideovo-teoretických, literárno-historických, kultúrnych, filozofických a ďalších analýz, poznatkov a súvislostí vymedzuje miesto, úlohu a význam generácie J. Kollára, P. J. Šafárika, P. Kuzmányho v slovenských a slovanských dejinách v kontextoch s európskym dianím, historickými udalosťami a myšlienkovými prúdmi. Práca Slovienske kontinuá (1991) sleduje vývoj populácie v Karpatskej kotline s dôrazom na územie Slovenska, posúva poznatky o našich predkoch až pred nový letopočet, zdôrazňuje význam kultúrnej syntézy pri transformácii etnicity na národnosť a národ, z nových pohľadov interpretuje názov Slovania a Slovensko. V rozsiahlej monografii z oblasti filozofie dejín Ľudstvo a dejiny (1995) hľadá základné filozoficko-teoretické princípy, ktoré ovplyvňujú vývojové procesy ľudstva. Je to nový, originálny pohľad na procesy utvárania ľudského rodu a jeho prírodno-historických i spoločensko-historických foriem v horizontálnej i vertikálnej rovine. Literárno-kritická monografia Peter Jaroš (1998) sa usiluje o meritum zmyslu pomerne rozsiahlej tvorby tohto spisovateľa a o jej kreativite v jednotlivých tvorivých obdobiach.
august 1998