František Klepsatel
Štúdium na stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave ukončil v roku 1958 v odbore inžinierske konštrukcie a dopravné stavby. Najprv pôsobil ako asistent na katedre dopravných stavieb odkiaľ v roku 1962 prešiel na katedru geotechniky. Vedeckú hodnosť kandidáta vied získal v roku 1970, od roku 1995 bol profesorom na vednom odbore teórie a konštrukcie inžinierskych stavieb. Je členom medzinárodnej spoločnosti pre mechaniku skalných hornín /ISRM/, Medzinárodnej tunelárskej asociácie /ITA-AITES/, Medzinárodnej spoločnosti pre bezvýkopové technológie /ISTT/, Slovenskej akadémie inžinierskych vied a Bieloruskej akadémie banských vied. Vo vedeckej činnosti sa orientuje najviac na bezvýkopové metódy výstavby podzemných inžinierskych vedení a na cyklické razenie tunelov v skalných horninách. Jeho pedagogická činnosť spočíva v prednáškach a seminároch v odbore podzemných stavieb a mechaniky skalných hornín. Ako autor alebo spoluautor sa podieľal na vydaní 10 monografií, 2 vysokoškolských učebníc, 18 skrípt, 115 vedeckých a odborných prác publikovaných v časopisoch a zborníkoch, z toho 38 v zahraničí. Je autorom 120 výskumných prác a expertíz, ktorých výsledky boli využité pri realizácií mnohých významných stavieb na Slovensku a v Českej republike /tunel Branisko, rekonštrukcia Telgartského tunelu, kanalizačné zberače v Bratislave a v Prahe, podchody pre chodcov atď./
Kniha Výstavba tunelů ve skalních horninách