Nursultan Nazarbajev
6. červenec 1940
Bol od 22. februára 1990 do 20. marca 2019 prezidentom Kazachstanu. Zastával politiku boja proti terorizmu v krajine, vďaka ktorej sa Kazachstan stal dôležitým partnerom USA a Ruska v oblasti strednej Ázie. Bol však kritizovaný za neriešenie silnej korupcie v krajine, potláčanie opozície a slobody slova a nespravodlivé voľby.
Nursultan Nazarbajev sa vyučil v karagandskom metalurgickom koncerne, kde do roku 1969 pracoval ako robotník. Politickú dráhu začal ako tajomník mestského výboru leninského komunistického zväzu mládeže Kazachstanu. Diaľkovo vyštudoval Vysokú stranícku školu pri ÚV KSSZ. V roku 1982 bol zvolený za poslanca Najvyššieho sovietu ZSSR. Roku 1984 sa stal predsedom rady ministrov, kde pôsobil pod vtedajším prvým tajomníkom Komunistickej strany Kazachstanu Dinmuchamedom Kunajevom. 22. februára 1989 sa stal prvým tajomníkom najvyššieho sovietu, a v tejto funkcii pôsobil až do 24. apríla 1990, kedy bol zvolený za prezidenta Kazašskej SSR. Roku 1991 vyhlásil nezávislosť Kazachstanu a 1. decembra zvíťazil v prezidentských voľbách, kde bol jediným kandidátom, so ziskom 91,5% hlasov. Jeho vláda čoskoro získala protidemokratický a autoritatívny charakter doplnený o rozsiahlu a všadeprítomnú korupciu a rodinkárstvo. V referende v apríli 1995 si dal schváliť predĺženie mandátu do roku 2000. Opakovane bol zvolený prezidentom v roku 1999, 2005 a 2011. Naposledy obhájil svoj prezidentský post vo voľbách v apríli 2015, kedy získal rekordných 97,7 percent hlasov.
Od roku 1999 stojí na čele vládnucej strany Nur Otan (Нур Отан, v preklade Svetlo vlasti). Na medzinárodnej úrovni má Nur Otan užšie kontakty so stranou Jednotné Rusko a s Komunistickou stranou Číny.
Z ropných ziskov Nazarbajev budoval metropolu Astanu, ktorá je od roku 1997 hlavným mestom Kazachstanu. Dňa 20. marca 2019, deň po odstúpení N. Nazarbajeva z prezidentskej funkcie, bolo na jeho počesť navrhnuté premenovanie Astany na Nur-Sultan.
Kým počas sovietskej éry Nazarbajev zastával ateistické názory, neskôr zdôrazňoval svoje moslimskej korene, podnikol púť hadždž do Mekky a podporoval obnovu mešít.