Aulus Gellius

Bol rímsky spisovateľ. Je autorom zbierky pojednaní na rôzne témy menom Noctes Atticae (Atické noci). Gellius pochádzal pravdepodobne z Afriky, aj keď študoval po istú dobu v Ríme. Jeho učiteľmi boli významní gramatici – Gaius Sulpicius Apollinaris, Herodes Atticus a Marcus Cornelius Fronto. V rámci rímskych štandardov vzdelania strávil istú časť štúdii pobytom v Grécku, presnejšie v Aténach a ich okolí. Práve tu vznikli Atické noci, Gelliove kontemplatívne eseje písané počas dlhých zimných večeroch trávených v okolí Atén. Dokončil ho zrejme v Ríme, bolo určené ako poučná čítanie pre jeho deti. Zachytáva pestrú zmes nijako neusporiadaných príbehov, anekdot a poučných textov, často presných citátov zo starších latinských i gréckych autorov s vlastnými komentármi. Dielo má dvadsať kníh, ktoré sa okrem ôsmej knihy takmer úplne zachovali. Témou sú hlavne pomery a udalosti zo staršej rímskej doby ešte pred vznikom cisárstva. Gellius cituje cez 270 autorov, najčastejšie Varrona, ďalej je tu zastúpený Cato starší, Statius, Suetonius, Plínius starší, z gréckych hlavne Aristoteles a Plútarchos, ktorí sú niekedy citovaní po grécky. Kniha bola a je nenahraditeľným zdrojom vedomostí o staršej histórii, o spoločnosti, práve a obyčajoch starovekých spoločností. Pomerne verne odráža aj atmosféru rímskych salónov vzdelaných ľudí 2. storočia, ktorí vedeli grécky a radi sa tým pochválili. Čítali ju a využívali autori ako Ambrosius Theodosius Macrobius, Ján zo Salisbury, Erazmus Rotterdamský, Michel de Montaigne, Jan Ámos Komenský a všetci bádatelia o antickej spoločnosti, ktorí tu dnes nachádzajú najmä cenné údaje o starovekej každodennosti. Gellius predstavuje nový typ spisovateľa – milovníka kultúry, ktorý nie je sám ani rečníkom ani gramatikom, ale jednoducho laikom, ktorý si zapisuje vlastné náhodné poznatky. Jeho dielo patrí do prúdu zbierok s rôznorodým obsahom, ktoré bývali nazývané miscellanea (rozmanitosti) alebo silvae (lesy, podľa rôznorodosti stromov v lese). V istom ohľade predstavuje Gelliov počin vrchol tohto žánru. Jeho úvahy sú usporiadané v zbierke celkom náhodne, nemajú jednotný námet, vzor alebo formu, týkajú sa takmer všetkých oborov známych Rimanom. Celkovo ide o 20 kníh, ktoré sa nám dochovali všetky s výnimkou knihy 8. Gellius je významným zdrojom informácii o inak nedochovaných dielach a neznámych autoroch.