Ladislav Hanus

Prof. PhDr. ThDr. Ladislav Hanus, DrSc. h. c. (* 26. február 1907, Liptovský Mikuláš – † 7. marec 1994, Ružomberok) rímskokatolícky kňaz, historik umenia, slovenský novotomistický filozof, spolu so svojím učiteľom Františkom Skyčákom, ml. významný predstaviteľ slovenskej kultúrnej filozofie, profesor morálnej teológie v Spišskej Kapitule, prekladateľ, esejista a publicista. Ladislav Hanus zmaturoval na reálnom gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. Od roku 1926 študoval teológiu v bohosloveckom seminári na Spišskej Kapitule. V akademickom roku 1927/28 prestúpil na štúdium filozofie a teológie do Innsbrucku, kde promoval roku 1932a získal doktorát teológie. Ako káplán pôsobil v Sv Spišských Vlachoch (1932), v Spišskej Novej Vsi (1933 – 1934) a konečne v rokoch 1935 – 1938 u Andreja Hlinku v Ružomberku. V rokoch 1938 – 1950 pôsobil ako profesor morálnej teológie v kňazskom seminári na Spišskej Kapitule. Od roku 1941 redigoval časopis Kultúra, profilovaný ako časopis slovenskej kresťanskej inteligencie a v rokoch 1944 – 45 avantgardný časopis Obroda, na ktorý nadviazal v rokoch 1946 – 48) časopis Verbum. V rokoch 1951 – 1952 sa skrýval pred štátnou bezpečnosťou (Liptov, Žilina, Kysuce). Na jeseň 1952 bol bezpečnosťou chytený, tvrdo vypočúvaný a na základe vykonštruovaných a nepravdivých obvinení, vedených proti Katolíckej Cirkvi a katolicizmu, odsúdený na 16 rokov odňatia slobody za údajnú velezradu. Vo väzení bol fyzicky aj psychicky týraný. Jeho spoluväzňami boli okrem iných napríklad teológ a historik umenia kňaz Josef Zvěřina či biskup Ján Chryzostom Korec a ďalší. Na slobodu bol prepustený na podmienku až v roku 1965. Mohol pracovať iba ako kurič v Technickom skle v Bratislave. Od roku 1968 sa vrátil do kňazskej pastorácie ako farár v Kvačanoch a Hybiach. Do dôchodku odišiel v roku 1983. Odvtedy až do svojej smrti (1994) žil v Ružomberku.