Ján Johanides Knihy

Novela vypráví o setkání dvou bývalých vězňů z koncentračního tábora.

Dvě novely od slovenského spisovatele. Spor o Angeliku vypráví o jednom nedůležitém sporu o hodnotu nechvalně proslulé série dobrodružných románů (a filmů) o Angelice, který přeroste ve spor o ideály, možnosti...Druhá novela se jmenuje Balada o vkladní knížce

Set in post-Soviet Slovakia, the narrative unfolds through a captivating one-sided dialogue with a mysterious archivist. As the conversation meanders, the reader is drawn into a complex exploration of a tragic past intertwined with family secrets that may involve the Czechoslovak secret police and international intrigue. The archivist's disjointed storytelling reveals layers of historical context and personal tragedy, inviting the reader to piece together a puzzle of identity and legacy amidst the chaos of a tumultuous era.

V prvom zväzku súborného diela vychádzajú autorove knihy zo šesťdesiatych rokov.

Snáď s výnimkou prvých časopiseckých próz a čiastočne aj debutu Súkromie sú všetky prózy Jána Johanidesa zvláštnou alianciou veľkej histórie a komornej dramatickej situácie. Johanidesov debut ukazuje dva okruhy jeho námetových preferencií. Príklon k veľkej histórii zastupujú novely Nerozhodný, Súkromie, Postoj. Druhým okruhom sú dramatické sondy do krajných podôb ľudskej existencie, problém voľby a sebareflexie. V čistej podobe ich prinášajú novely Potápača priťahujú pramene mora a Kráska a výlet. Neskôr sa Johanidesova próza angažuje voči čitateľovi prvoplánovejšie, s dôrazom na otvorené pomenúvanie mravných a sociálnych nedostatočností. V prítomnom výbere je príkladom kontroverzne prijatá próza Nepriznané vrany. Jadro prozaického výberu tvorí epicky najkošatejší román Previesť cez most, komorné, a predsa epicky vrstvené rozprávanie s autobiografickým pozadím, ktoré sa objavuje aj v iných Johanidesových textoch, ako v románe Najsmutnejšia oravská balada. Dôležitou súčasťou výberu sú Johanidesove eseje a rozhovory, v ktorých prezentuje nealibistický a prekvapujúco nenihilistický postoj voči sebe a dobe. Príkladmi sú eseje Rusko a bolesť od Goľadkina ku Goľadkinom, Identita v kríze a Fanatizmus - večná náplasť na ranu.

Dej tejto knihy nie je objektívnym zrkadlením uhorských, t. j. slovenských, maďarských a sedmohradských dejín, t. j. iba výberom istých faktov z opisovaného historického obdobia, súborom detailov ukazujúcich na úpadok ľudského ducha a aprofánneho kresťanstva podčiarknutých spisovateľovou invenciou, ktorý sa v tejto próze snažil vyzdvihnúť určité skutočnosti, ktoré majú nadčasovú všeplatnosť. autor

Bizarný príbeh človeka s krehkým menom o susedkách, kocúrovi a inom .. Vyšlo k 60. narodeninám autora.

Poviedky: Autostrády potkanov, Pamiatka na Dona Giovanniho, Inzeráty pre večnosť.

Novela vznikla v polovici šesťdesiatych rokov, v období bohatom na literárne experimenty a podnety. Po jej vydaní v roku 1967 recenzenti hľadali paralely s novým románom, existencializmom a absurdnou literatúrou. Kritika sa zaoberala vplyvom svetovej literatúry, pričom menovala autorov ako Sartre a Camus. Pri dnešnom čítaní je jasné, že hermetický text sa vymyká typickému slovenskému realizmu. Motívy úzkosti sa objavujú už od Súkromia a absurdity nachádzame aj v knihe Podstata kameňolomu. V novele Nie však nie je jasné, čo je reálne a čo ireálne; démonické sily sa zmocňujú textu a text má magický charakter. Úvodná scéna bezradného spisovateľa a záhadnej ženy L. na smetisku nás zavádza do ambivalentného sveta viny a pýchy. Žena L., s kafkovskou iniciálou, je plná pýchy, na rozdiel od Kafkových hrdinov. Jej príbeh o vine a hriechu, rozprávaný na smetisku, je symbolickou hrou. L. nie je hriešna ako Eva, ale ako Kain, ktorý sa vysmieva Bohu smrťou a krvou. Chápe svoju vinu, ale jej pýcha prekrýva pokoru. Padlý anjel je blízko a návšteva strašidelného domu posilňuje zvrátenú morálku.

Novela Nositeľ čarodejného jednorožca vyšla na Slovensku až po po 31-ročnom oneskorením. Predtým bola publikovaná len v českom (1966, časopis Plamen) a v anglickom preklade.

Román je zaujímavým prienikom do súčasného meštiactva, ktoré už stratilo svoju vulgárnosť a prežíva v kultivovanejších formách. Autor psychologicky veľmi presne predkladá analýzu jednej rodiny, kde každý považuje ostatných za svojich nepriateľov, ba ich existenciu chápe ako nejakú osobnúkrivdu. Kliatbou i démonom tohto mikrosveta sú peniaze. Nie náhodou sa prvá replika knihy začína slovami: A teraz to najhlavnejšie - peniaze. Peniaze privodia smrť matky a potenciálny rozpad celej rodiny.

Prvé vydanie novely Dedičný červotoč a poviedok Pokus o skladaný portrét páchateľa a Strach z priestranstva. Druhé vydanie novely Holomráz a poviedok Veliteľ jednotného uhla pohľadu a Vidieť celé.

Dva životné príbehy jednej a tej istej ženy sú námetom zdanlivo na seba nenadvôzujúcich noviel popredného slovenského prozaika Jána Johanidesa. V prvej ide o kruté stretnutie ilúzií a nádejí so zásahom úradnej moci v päťdesiatych rokoch, v druhej o vzá-jomný boj dvoch rodín pre majetok, ktorý im vrátil štát v minulom desaťročí.

Novela Jána Johanidesa nesie v sebe všetky prvky jeho najlepších starších prác: silný príbeh, pútavé a presné prerozprávanie, brilantný jazyk a svojský štýl. Autor v nej zobrazuje rozporuplnosť našej reality plnej konfliktov, analyzuje zlo a hľadá jeho korene s priam neúprosnou posadnutosťou

Próza najmä o potrebe ľudského súcitu. Hľadaním motívov a príčin konania človeka sa vyznačujú obe novely

Opisuje smutný pohľad na vrany, ktoré nehybne pozorujú decembrovú prírodu. Štyri staré sediace vrany prirovnáva k ťažkým kusom starého naolejovaného železa a mladé prilietajúce vrany ako čas medzi dňom a včasným súmrakom. Johanidesov najnovší rukopis nesie všetky znaky jeho originálneho básnického videnia. Príbeh, ktorý nám tu podáva, sa odohráva v malom meste s veľkým chemickým závodom. Priateľské stretnutie pri husacine a víne viacerých pracovníkov závodu sa stáva autorovi príležitosťou na vyrozprávanie osudov dnešných ľudí, najmä vo vzťahu k ich továrni. Nie je to tak povediac výrobná, faktografická novela, ale novela o vzťahu človeka k výrobe. Malé a zvyčajné stretnutie viacerých, napokon aj rozličných aktérov výroby sa v priebehu autorovho rozprávania mení na dialektický súbor vzťahov, ktorý vylučuje akúkoľvek jednostrannosť. Autor teda nepíše iba o veciach, o chemickej továrni a jej výrobe, zaujíma ho predovšetkým podoba a povaha jeho súčasníka. (záložka knihy)

Hlavní hrdinovia poviedok z knihy Pochovávanie brata sú pevne zasadení do konkrétnej životnej skutočnosti, ktorá ich formuje i deformuje - či už ide o riaditeľa stavebného podniku Bjackuliaka z poviedky Žiarlivosť s halali, či o kúrenára Osohu z Pochovávania brata, u ktorého sa súčasné životné komplikácie spájajú s nevyliečiteľnými traumami z vojnových rokov, či o Špagátoleza Slamku z poviedok Ľudský pot a Stotisícová prémia s trochu bizarnými životnými osudmi - všetci žijú dnes a tu, aj keď sú akokoľvek odlišní a osobití.

Novela Najsmutnejšia oravská balada (1988) je pokusom o historizujúco-psychologický obraz tohto slovenského regiónu a jeho osobitostí, na pozadí ktorého autor nastoľuje aj mravný problém historicky podmienenej cti (Cena Zväzu slovenských spisovateľov).

Prvý zväzok súborného diela Jána Johanidesa. V roku 1963 vychádza knižný debut v tom čase dvadsaťdeväťročného prozaika. Stáva sa jedným z literárnych prekvapení roka. Východiskovými existenciálnymi otázkami, o ktoré v poviedkach ide, sú otázky viny, mravnosti konania, hraničnej línie medzi áno a nie, problém komunikácie, ale aj odcudzenia a neschopnosti porozumieť či byť porozumený. Nastáva kríza identity jedinca, ktorý sa dostáva do hraničnej situácie. 3. vydanie.

V Nepriznaných vranách Johanides zo slovenských prozaikov medzi prvými prichádza s témou veľkého priemyselného závodu v menšom meste a s celou problematikou, akú táto skutočnosť sama osebe prináša. Tu aj sám vstupuje do deja, neuhýba teda pred svetlom, ktoré vyvolal k životu. Balada o vkladnej knižke sa dotýka rodiny, kde po smrti jedného člena vyplávajú na povrch skutočné vzťahy a city, konzumné meštiacke záujmy a vzájomná ľahostajnosť.