Dominik Hudec

Narodil sa v Hornom Kamenci ako jedno z dvanástich detí. Rodina od roku 1922 žila v Komárne. V roku 1938 horthyovskí nyilasi rodinu vyhnali z okupovaného Maďarska na Slovensko. Dominik maturoval na gymnáziu v Nových Zámkoch. Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity absolvoval v Bratislave. Pochvaľoval si najmä profesorov Stanislava a Nováka. Pracoval ako redaktor v Úrade propagandy, potom na Ministerstve zahraničia. Spolupracoval s Karolom a Kolomanom Murgašovcami, Ďurčanským, Smrekom, Tido J. Gašparom, Kružliakom, Polakovičom, Paučom a inými. Napísal desiatky článkov o slovenskej minulosti. Od januára 1945 bol profesorom na gymnáziu v Prievidzi. Prechod frontu ho zasiahol v Bratislave. Po skončení vojny Dominika Hudeca väznili štyri mesiace, zdal sa im podozrivý, označili ho za nespoľahlivého. Ako aktívny turista (autor sprievodcu po Bratislave v roku 1941) pôsobil v oblasti slovenského turizmu. Po vzniku turistického vydavateľstva stal sa jeho vedúcim. Stále pracoval pod dozorom komunistického režimu. Knižne vydal dva ročníky Slovenského almanachu (1942 a 1943). Samostatné publikácie: Bratislavský kraj (1948), Nitriansky kraj (1949), Slovensko — stručný sprievodca (1955). Do angličtiny preložil niekoľko románov. V roku 1968 využil možnosť cestovať cez Rakúsko do USA, kde v Chicagu zakotvil vo výrobnej sfére. V roku 1982 odišiel do San Diega, kde dodnes žije. Publikuje príspevky o Slovensku, oboznamuje čitateľov so slovenskou minulosťou.