Laco Zrubec

Narodil sa 4. októbra 1931 v Šuranoch v rodine umeleckého stolára. Prvý ročník základnej školy navštevoval v Topoľčanoch, ďalšie v rodisku. Obchodnú akadémiu navštevoval v Nových Zámkoch. Zmaturoval roku v Zlatých Moravciach. Potom pracoval ako ekonóm referent na rôznych pracoviskách v Nitre, Prievidzi a Bratislave. V rokoch 1961-1964 absolvoval diaľkové štúdium divadelnej réžie na Osvetovom ústave v Bratislave. Od roku 1961 bol umeleckým vedúcim poloprofesionálneho súboru malých javiskových foriem Divadlo na priedomí v Nitre. Pre súbor napísal niekoľko celovečerných inscenácií (Aha ho!, Nevideli ste Marínu?, Snár babky Borovicovej a iné). V rokoch 1967-1971 pracoval ako externý redaktor kultúrnej rubriky v denníku Roľnícke noviny. V rokoch 1972-1996 bol redaktorom obrázkového týždenníka Život, kde sa venoval najmä slovenskej historiografii. V súčasnosti je externým redaktorom denníka Slovenská republika.

Poviedky a krátke literárne útvary publikoval v denníkoch a literárnych časopisoch už od čias stredoškolských štúdií. Jeho prvou knižnou publikáciou, na ktorej má hlavný autorský a editorský podiel, je regionálna monografia Šurany (1968). V nasledujúcej knihe Ponitrie (1978) zmapoval región povodia rieky Nitry a jej okolia od najstarších čias až do súčasnosti. V diele Poklady zeme (1986) populárnym spôsobom sprístupnil exaktné výskumy slovenských archeológov. Námet na historický román Gýmešský hárem (1990) čerpá z druhej polovice 19. a zo začiatku 20. storočia. Zobrazil v ňom životné osudy posledného potomka zo šľachtického rodu Forgáčovcov a jeho manželky svetobežníčky. Básnická zbierka Päť prstov (1991) je výberom z jeho celoživotnej básnickej tvorby, ktorú uverejňoval časopisecky v priebehu troch decénií. Druhý historický román Žofia Bosniaková (1991) je umeleckou výpoveďou o šurianskej rodáčke, ktorá sa napriek ťažkému životnému osudu usilovala o zlepšenie sociálneho postavenia svojich poddaných na hornom Považí. Dielo Osobnosti našej minulosti od najstarších čias po 16. storočie (1991) homogenizuje slovenské dejiny prostredníctvom portrétov popredných mužov, ktorí sa v priebehu storočí natrvalo zapísali do našej národnej histórie. Voľným pokračovaním diela Poklady zeme je kniha Prvý známy bol Pribina (1994). Autor v nej popularizuje nevšedné archeologické lokality na Slovensku a v dnešnom maďarskom Blatnohrade (Balatonvár, Keszthely). V knihe próz Staronitrianske tragédie (1995) spojil archívne reálie a historické skutočnosti do reťazca fabulačne napínavých príbehov. Román Hanba (1996) je literárnym obrazom života dvoch rodín rôznej society v nedávnej minulosti. Je to baladický príbeh človeka, ktorého krutý životný údel sprevádzal od mladosti až po hrob. Zaujímavou publikáciou o požitavskom regióne je kniha Dejiny neprebádanej Radavy (1997). V spolupráci s Ladislavom Ťažkým vydal publikáciu Vykopaná pravda (1997), v ktorej autori zmapovali najstaršiu slovenskú historiografiu do 10. storočia. Z čias okupácie južného Slovenska v rokoch 1938-1945 tematicky čerpá kniha Starý kocúr (1998). Celoživotným dielom o autorovom rodisku a blízkom okolí Ponitria a Požitavia je reprezentatívna monografia Šurany (1998).

L. Zrubec je aj autorom zborníkov divadelných humoresiek Rozbité okná (1962, 1963), Sedem pádov (1963, 1964), televíznej hry Rozvod (1973), televízneho filmu Krvavé Vianoce (1993) o živote obyvateľov južného Slovenska v rokoch horthyovskej okupácie a viacerých scenárov dokumentárnych filmov, medzi nimi o Žofii Bosniakovej (1996), Sedempočetníci (1997), Sv. Gorazd Nitriansky (1997), Slováci v Maďarsku (1997).

Prezentuje sa aj ako kultúrny publicista.