Silvio Pellico
24. červen 1789 – 31. leden 1854
Silvio Pellico byl italský spisovatel, básník a vlastenec, známý především jako autor díla Mé vězení. Jeho literární tvorba se zaměřuje na hluboké osobní reflexe a duchovní proměny, často inspirované jeho zkušenostmi. Pellicův styl je charakteristický svou upřímností a melancholickou introspekcí. Dílo Mé vězení nabízí nadčasový pohled na lidskou odolnost tváří v tvář útlaku a hledání vnitřní svobody.
Bol taliansky romantický spisovateľ a dramatik.
V roku 1818 stál pri zrode časopisu Conciliatore, ktorý bol zo začiatku rýdzo literárny, neskôr sa v ňom začali prejavovať vlastenecké názory a dokonca požiadavky na zjednotenie Talianska. Asi v tomto čase vstúpil Pellico do ilegálnej karbonárskej organizácie. Karbonári boli členovia tajných revolučných spolkov, ktoré vznikali na začiatku 19. storočia v Taliansku a vo Francúzsku pod myšlienkovým vplyvom slobodomurárov. Časopis Conciliatore bol rakúskou vládou zakázaný a jeho predstavitelia perzekvovaní a neskôr, od roku 1820, zatýkaní.
Pellico bol najskôr väznený v bývalom kláštore svätej Markéty v Miláne, odkiaľ bol prevezený do benátskeho žalára, kde si čas krátil písaním divadelných hier. 21. 2. 1820 bol Silvio Pellico odsúdený na trest smrti obesením. Absolútny trest bol zmiernený cisárskou milosťou na pätnásťročný ťažký žalár na brnenskom Špilberku. Tam bol väznený od 10. 4. 1822 do 1. 8. 1830 (trest mu bol ešte o niekoľko rokov skrátený).