Silvio Pellico

Bol taliansky romantický spisovateľ a dramatik.

V roku 1818 stál pri zrode časopisu Conciliatore, ktorý bol zo začiatku rýdzo literárny, neskôr sa v ňom začali prejavovať vlastenecké názory a dokonca požiadavky na zjednotenie Talianska. Asi v tomto čase vstúpil Pellico do ilegálnej karbonárskej organizácie. Karbonári boli členovia tajných revolučných spolkov, ktoré vznikali na začiatku 19. storočia v Taliansku a vo Francúzsku pod myšlienkovým vplyvom slobodomurárov. Časopis Conciliatore bol rakúskou vládou zakázaný a jeho predstavitelia perzekvovaní a neskôr, od roku 1820, zatýkaní.

Pellico bol najskôr väznený v bývalom kláštore svätej Markéty v Miláne, odkiaľ bol prevezený do benátskeho žalára, kde si čas krátil písaním divadelných hier. 21. 2. 1820 bol Silvio Pellico odsúdený na trest smrti obesením. Absolútny trest bol zmiernený cisárskou milosťou na pätnásťročný ťažký žalár na brnenskom Špilberku. Tam bol väznený od 10. 4. 1822 do 1. 8. 1830 (trest mu bol ešte o niekoľko rokov skrátený).