Príbeh povojnového vysťahovania slovenských židov do Izraela, ktorý autor rekonštruuje zo zachovaných archívnych dokumentov a spomienok pamätníkov. Obetaví jednotlivci i vplyvní politici ako Vladimír Clementis v Prahe či Daniel Okáli v Bratislave výraznou mierou prispeli k tomu, že slovenskí židia mohli bez väčších prekážok odísť do zasľúbenej krajiny a začať budovať slobodný život.
Príbeh o odvrátenej tvári súčasnej Bratislavy. Drogový protest hrdinky zo zbohatlíckej rodiny je výrazom odporu voči rodičom, ktorí ju chcú vyklonovať na svoj obraz, a jej vzťah k podobne postihnutému chlapcovi vyznaním túžby po svete iných hodnôt.
Vyšlo s podporou Ministerstva školství, mládeže a tělovýchovy ČR, ve spolupráci se Slovenským literárním centrem jako doporučená učebnice pro střední školy v ČR.
Po policejní šťáře je skupina mladých prostitutek umístěna do bývalého sběrného židovského tábora, který je v prvních poválečných letech užíván ke komunistické převýchově třídních nepřátel. Na postavách chovanců i jejich dozorců je předváděna zrůdnost doby, které prostitutky čelí po svém.
Tady musíš žít - je situováno do prostředí velkého bratislavského závodu a řeší závažný společenský konflikt - rozpor mezi ekonomickými zájmy, snahou co nejvíc vyrobit a prodat za každou cenu - a odpovědností za zdraví životy lidí. Vedoucí provozu inženýr Verba soustavně upozorňuje na zastaralé zařízení provozu , které nedává předpoklady pro zvyšování výroby, a na nedostatečná bezpečnostní opatření. Vypracuje podrobnou studii, vedení podniku ji však odmítne. Jeho argumenty se potvrzují až po tragické havarii, k níž dojde zanedlouho po Verbově "prohrané bitvě" na podnikové radě.
Tady musíš žít - je situováno do prostředí velkého bratislavského závodu a řeší závažný společenský konflikt - rozpor mezi ekonomickými zájmy, snahou co nejvíc vyrobit a prodat za každou cenu - a odpovědností za zdraví životy lidí. Vedoucí provozu inženýr Verba soustavně upozorňuje na zastaralé zařízení provozu , které nedává předpoklady pro zvyšování výroby, a na nedostatečná bezpečnostní opatření. Vypracuje podrobnou studii, vedení podniku ji však odmítne. Jeho argumenty se potvrzují až po tragické havarii, k níž dojde zanedlouho po Verbově "prohrané bitvě" na podnikové radě.
Kniha A. Baláža obsahuje novelu Krajina zabudnutia a poviedky Trhlina a Šimon Pútnik. Je to odvážny, umelecky i dokumentárne poctivo spracovaný záznam zápasu slovenských Židov o fyzické i kultúrne, religiózne a rodové prežitie v období tesne po holokauste, na prelome panovania dvoch totalitných ideológií - nacistickej a komunistickej - ktoré sa chceli Židov zbaviť.
Bratislavská štvrť Vydrica vstúpila do dejín mesta ako osobitný fenomén. Príbehová koláž o Vydrici zahŕňa rozmanité pohľady na jej historické osudy a príbehy s nimi spojené. Mnohí slovenskí spisovatelia situovali dej svojich románov a poviedok práve na Vydricu: prozaici D. Chrobák, E. Bohúň, Š. Bednár, F. Kráľ, básnici Š. Žáry, J. Rak a V. Reisel, ktorých priťahovali vydrické „temné noci rozkoše“. Kniha zachytáva aj príbehy a osudy ľudí z obdobia zániku Vydrice, ktorú zbúrali koncom šesťdesiatych rokov.
Anton Baláž si za hlavnú postavu svojho románu Povedz slovo čisté zvolil Štefana Krčméryho (1892 – 1955), významnú kultúrnu osobnosť medzivojnového obdobia. Svojím národným cítením a európskou vzdelanosťou výrazne prispel organizačnou, redaktorskou, vedeckou i literárnou činnosťou k zvyšovaniu úrovne etablujúcej sa modernej slovenskej kultúry. Jeho pracovitosť, priateľskú otvorenosť a jemnosť však sprevádzala duševná choroba. Posledné roky svojho života strávil v psychiatrickej liečebni Pezinku. Práve tu sa odohráva podstatná časť románu, v ktorom cez denníkové zápisky ošetrujúcej lekárky autor zobrazuje život umelca s rozdvojenou, ale stále ešte tvorivou a jasnozrivou mysľou. Miesto v románe má aj milostný príbeh študenta literatúry Jakuba s Krčméryho lekárkou a generačný pohľad na ťažké päťdesiate roky.
