Anton Baláž

Narodil sa 20. septembra 1943 v Lehote pod Vtáčnikom v rodine poľnohospodárskeho robotníka, neskôr baníka. Základnú školu vychodil v rodisku, potom sa vyučil za spojára v Strednom odbornom učilišti spojov v Košiciach. Popri zamestnaní absolvoval gymnázium v Prievidzi. Po maturite roku 1965 študoval novinárstvo na FF UK v Bratislave. Po skončení štúdia sa stal redaktorom, potom zástupcom šéfredaktora a roku 1987 šéfredaktorom spoločenského týždenníka Sloboda. Po novembri 1989 bol redaktorom a neskôr šéfredaktorom Slovenského denníka. V súčasnosti je politickým pracovníkom Kresťanskej sociálnej únie.

Po viacročnej časopiseckej príprave a po zošrotovaní románového debutu Bohovia ročných období (1970) vstúpil do literárneho diania románom Sen pivníc (1977), v ktorom zobrazil záverečnú fázu druhej svetovej vojny a protifašistický odboj vo svojom rodnom regióne. Voľným pokračovaním tohto diela je román Tiene minulosti (1978), ktorý je umeleckou sondou do politicko-spoločenských udalostí a medziľudských vzťahov v prvých povojnových rokoch. V nasledujúcom románe Skleníková Venuša (1980) zobrazil situáciu spoločnosti na prahu vedecko-technickej revolúcie, ktorá na jednej strane pozitívne zasahuje do všetkých oblastí ľudskej činnosti, na druhej strane však negatívne poznačuje ekológiu a prirodzenú biologickú rovnováhu. V románe z prostredia chemickej továrne Tu musíš žiť (1983) kriticky nastolil problematiku života verbálne preferovanej, ale v sociálnom zmysle slova obchádzanej robotníckej society v období tzv. reálneho socializmu. Do prostredia mladej generácie pripravujúcej sa na robotnícke povolania tematicky siahol v románe pre staršiu mládež Kreslo pre dvoch (1986). Ako kriticko-spoločenské dielo o medziľudských vzťahoch predstaviteľov rôznych vrstiev našej spoločnosti v posledných rokoch totalitného režimu možno charakterizovať súbor desiatich voľne spojených noviel Chirurgický dekameron (1985). Ich dej je situovaný do nemocničného prostredia, ktoré svojím zreteľným kontrapunktom otázok života a smrti núti hrdinov konať priamočiaro a vyslovoval' sa bez zábran. Posledným knižným dielom A. Baláža je poviedkový román z dedinského prostredia Hijó, kone Stalinove (1992), v ktorom autor často až groteskným spôsobom reaguje na absurdnosti spoločenského vývoja v rokoch „výstavby socializmu".