Zdenko Kasáč
Bol literárny historik, vysokoškolský pedagóg.
Po vychodení ľudovej školy v Poltári študoval v rokoch 1935 – 1943 na gymnáziách v Lučenci a v Tisovci. V rokoch 1943 – 1944 študoval na Právnickej fakulte, v rokoch 1945 – 1949 študoval slovenčinu, filozofiu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Počas štúdia na vysokej škole pracoval dva roky ako tlačový referent a neskôr ako prednosta kabinetu na Povereníctve zdravotníctva. Od roku 1950 pôsobil ako profesor na gymnáziu v Lučenci, v rokoch 1952 – 1953 ako profesor na Vyššej hospodárskej škole v Banskej Bystrici. Bol riaditeľom Jedenásťročnej strednej školy v Žarnovici (1953 – 1955). V rokoch 1955 – 1958 pracoval na Odbore školstva Krajského národného výboru v Banskej Bystrici ako krajský školský inšpektor. V rokoch 1958 – 1980 a 1983 – 1990 prednášal slovenskú literatúru 20. storočia na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, kde v rokoch 1960 – 1968 vykonával zároveň funkciu prodekana. V rokoch 1980 – 1982 pôsobil ako lektor slovenského jazyka na Inštitúte slovanských štúdií na univerzite v Štrasburgu. Od roku 1990 žije na dôchodku v Banskej Bystrici. Vedeckú hodnosť kandidát vied o umení získal v roku 1966. V roku 1968 získal akademický titul doktor filozofie a v roku 1969 sa habilitoval na docenta teórie a dejín slovenskej literatúry. V roku 1980 získal hodnosť profesora teórie a dejín slovenskej literatúry. 7. septembra 2004 mu bol udelený čestný titul doctor honoris causa Univerzity Mateja Bela. Bol literárne činný od roku 1941, keď začal publikovať v Národných novinách, Novom rode. Neskôr publikoval v Pravde, Novom slove, Eláne, Tvorbe, Slovenských pohľadoch, Romboide, Slovenskej literatúre, v ktorých publikoval stovky recenzií, kritík, statí a štúdií o vychádzajúcich knihách, najmä básnických. V 60. rokoch sa začal zaoberať poéziou protifašistického odboja publikovanou v čase druhej svetovej vojny a počas SNP. Výsledky výskumu zhrnul do monografie Slovenská poézia protifašistického odboja 1938 – 1945 (1974). Túto problematiku vypracoval aj v akademických syntézach Dejiny Slovenska 5 (1985). Spoločne s Albínom Baginom pripravil vysokoškolskú učebnicu z dejín slovenskej literatúry. Podal prehľad o disidentských a exilových spisovateľoch. Je autorom viacerých ďalších príručiek pre stredoškolských učiteľov slovenčiny. Je zostavovateľom viacerých básnických antológií a výberov z tvorby básnikov Jána Raka, Miloša Krnu, Alexandra Pockodyho, Štefana Atilu Brezányho, slovenskej nadrealistickej poézie. Spoluautor učebníc literatúry pre rozličné typy stredných škôl.