František Mihina
Štúdium filozofie absolvoval na FF KU v Bratislave v r. 1971. V r. 1973 získal titul PhDr. (dizertácia Filozofia aktuálnych entít A. N. Whiteheada), v r. 1975 vedeckú hodnosť CSc. na základe obhajoby práce Lingvistická filozofia v systéme analytickej filozofie na FF KU. V r. 1973 sa stal odborným asistentom na katedre filozofie FF UPJŠ v Prešove, kde sa habilitoval spisom Súčasná filozofia a jej logicko-lingvistický obrat (1978). Pedagogicky sa venuje problémom dejín filozofie 19. a 20. storočia, filozofie vedy a vybraným problémom filozofickej metodológie vied. Vo vedeckom výskume sa orientuje na dejiny filozofie s osobitným zreteľom na reflexiu prúdov súčasného západného filozofického myslenia. V tomto zmysle venoval svoju pozornosť skúmaniu najvýznamnejších výsledkov najmä poklasickej filozofickej tradície, napr. J. S. Milla, B. Russella, L. Wittgensteina, predstaviteľov logického empirizmu, K. R. Poppera, P. K. Feyerabenda, Th. Kuhna a iných. Významnú časť svojho vedeckého úsilia orientuje na analýzu amerického filozofického myslenia a v jeho rámci najmä na konštituovanie a transformáciu pragmatizmu, predovšetkým na analýzu v myšlenkovom odkazu Ch. S. Peircea, W. Jamesa a J. Deweyho. V posledných rokoch sa venuje problematike racionalizmu a racionality, formám a modelom jej historického výskytu a kultúrno-civilizačným dôsledkom jej uplatňovania. Výsledky svojho vedeckého úsilia prezentoval v rámci viacerých prednáškových pobytov a na konferenciách doma a v zahraničí (USA, Etiópia, Maďarsko, Poľsko, Veľká Británia, Rusko). Publikoval viac ako 50 vedeckých štúdií.
Bibliografie: Idiografia vývinu amerického filozofického myslenia, 1993; Dejiny filozofie (spoluautor), 1993; Metamorfózy poklasickej filozofie (spoluautor), 1994; Klasická pozitívna filozofia, 1995; Racionalita. K náčrtu genealógie, modelov a problémov, 1997. Sborníky: K archeológii a architektonike formovania modernej racionality, Moderná racionalita, 1995. Čas. přísp.: Duch americkej filozofie, Filozofia (F) 1992; Popperova kritika indukcionizmu, F 1995; Popperova obrana kritického rozumu, Peirceova kritika metafyzického rozumu, F 1996.