Zbierka esejí o životných situáciách, v ktorých sa ocitá a ktoré prežíva každý z nás... radosť, túžba, sen, hra, rozhovor, zodpovednosť, súkromie, závisť, úcta, návrat, nádej, stretnutie, dar, tvorba, moc, šťastie, tolerancia, vernosť, domov...
V knihe Globalizácia a kultúrna identita sa autor vyrovnáva s aktuálnymi otázkami civilizačno-kultúrnych procesov
Zpracoval a autorsky připravil kolektiv dějin filozofie Ústavu pro filozofii a sociologii ČSAV v Praze pod vedením Miroslava Pauzy a Ústavu pro filozofii a sociologii SAV v Bratislavě pod vedením Dalimíra Hajka. Úvod a závěr napsal Jiří Černý.
Z dejín filozofického myslenia na Slovensku v 19. storočí.
Publikácia na pozadí historických okolností zaznamenáva zlomky životného príbehu Jozefa Hajka, prvého a jediného slovenského absolventa pražskej odbornej kníhkupeckej školy v tridsiatych rokoch 20. storočia. Atmosféru doby a dobové reálie zachytáva prostredníctvom spomienok súčasníkov hlavnej postavy, ako aj autora tejto knihy, jeho syna Dalimíra. Život človeka, ktorý si nikdy nenárokoval na výnimočnosť, odhaľuje vo vzťahu k pohybom v našej kultúre, osobitne knižnej. Ide o pokus načrieť do dávnejších i menej dávnych vývinových súvislostí kníhkupeckého stavu, ako aj o pohľad na jeho miesto v kultúre národa a na proces etablovania v konkrétnom civilizačnom prostredí.
Thomas Mann vyhlásil, že keby Dostojevskij nenapísal nič iné iba Legendu o Veľkom Inkvizítorovi, bol by nesmrteľný. Ide o to, že v Legende sa autor zamýšľa nad troma základnými otázkami človeka – chlebom, zázrakom a mocou, ktoré determinujú jeho správanie a nachádzajú originálne riešenia. Tieto otázky (problémy) sú aktuálne aj dnes... Legenda je doplnená reflexiami súčasných teoretikov literatúry a filozofov. Úvahy Jána Tužinského, Andreja Červeňáka, Miloša Ferka a Romana Michelka poukazujú na rôzne konotácie a recepčné možnosti Legendy. Všetci uvažujú o tom istom, ale využívajú pritom rôzne kultúrne a duchovné inšpirácie – ruské, nemecké, francúzske atď. Preto táto publikácia má predpoklady syntetizovať filozoficko-sakrálne výdobytky ľudstva a pootvoriť dvere pre ich možné využitie v budúcnosti. Zostavil Andrej Červenák Poéma o Veľkom inkvizítorovi je prebtaná z vydania F. M. Dostojevského Bratia Karamazovovci , Tatran 1990, preklad Ján Ferenčík Vydanie prvé
Autor sa v piatich hlavných častiach knihy pokúsil načrtnúť obraz tých aspektov diela Sørena Kierkegaarda, ktoré môžu inšpirovať aj dnešného čitateľa k zamysleniu nad problémami vzťahu človeka a Boha, života a smrti, jednotlivca a spoločnosti, ironického a poetického pohľadu na skutočnosť, ako aj východného a západného obrazu sveta v kontexte existencialistickej filozofie. Podľa autora sú Kierkegaardove neraz rozporuplné pohľady na ľudskú existenciu pre dnešného záujemcu výzvou i víziou zároveň. Autor sa nevyhýba kontroverzným prvkom v odkaze slávneho dánskeho mysliteľa devätnásteho storočia, hľadá však ich pozitívne vyznenie v duchovnej energii, ktorá napĺňa podstatné dimenzie človeka. Obsah: Predhovor Namiesto úvodu: Kierkegaard v kontextoch Teologický diskurz alebo Boh a existencia Tanatologický diskurz alebo Nevysvetliteľnosť smrti Literárny diskurz alebo Irónia a poézia Orientalistický diskurz alebo Kierkegaard v indickej reflexii Sociologický diskurz alebo Úbohosť doby, v ktorej žijeme Záver Resumé Literatúra
V tejto knihe sa D. Hajko venuje Leikertovým zaujímavým dielam z oblasti literatúry faktu. Pri ich tvorbe hrala nezastupiteľnú úlohu metóda orálnej histórie, ktorú Leikert vedome využíva a pokúša sa tvorivo rozvinúť. Ak mu to vychádza, tak práve pre jedinečný dar syntézy, ktorý sa objavuje v jeho najdôležitejších textoch, pre schopnosť hľadať a vidieť nenápadné a často skryté spojenia medzi poéziou a históriou, literatúrou a vedou, malými a veľkými dejinami, každodennosťou a takzvanou veľkou históriou.
Po úspešnej knižke esejí Antické provokácie prichádza Dalimír Hajko, erudovaný filozof a literárny historik, s literárnohistorickými esejami Slovenské provokácie, venovanými šiestim významným osobnostiam slovenskej kultúry: Ľudovítovi Štúrovi, Karolovi Kuzmánymu, Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, Štefanovi Markovi Daxnerovi, Jánovi Franciscimu a Mikulášovi Dohnánymu. Tieto osobnosti sa vyznačujú rôznorodým vzdelaním a špecializáciou, no spája ich vrúcný vzťah k národu a kultúre, ako aj odhodlanie prekonávať nepriaznivé spoločensko-politické okolnosti. Hajko píše ich príbehy ako príbehy úzkostí a nádejí, pričom ich vníma ako „tichých revolucionárov“, ktorí prispievajú k zániku starého stavu a vzniku novej slovenskej kultúry a identity. Mnohé úvahy o vzťahu medzi národným a univerzálnym, tolerancii k inakosti a otázke európskej jednoty majú v Hajkovom texte aktuálny charakter. Tieto myšlienky sú dôležité pre pochopenie dnešného kontextu a výziev, ktorým čelí slovenská kultúra a identita.
Kniha Dalimíra Hajka Stopy v (/mojej) duši je autobiografickým rozprávaním s blízkou osobnosťou charakteristickou významných postáv slovenského kultúrneho a intelektuálneho života. Je to v našich pomeroch zriedkavý počin, ktorý si zaslúži čitateľskú pozornosť. Patria k nim režisér a básnik Ivan Teren, držiteľ televíznej ceny EMMY a spisovateľ Ernest Stredňanský, maliar Igor Rumanský a fotograf Martin Martinček, filozof Milan Zigo, prekladateľ z nemčiny a zo škandinávskych jazykov Milan Žitný, hudobný skladateľ Jozef Malovec, teológ Augustín Nádaský, básnici či spisovatelia ako Ján Stacho, Ladislav Ballek, Albert Marenčín, teoretici Ján Števček, Ján Boor, Tomáš Štrauss. Sú to mená, ktoré vzbudzujú pozornosť a nahliadnuť na ich osobnosti zo súkromnej optiky autora je prínosné a obohacujúce. Hajkov štýl zodpovedá zámeru predstaviť jednotlivé osobnosti komplexne, t.j. okrem osobných spomienok autor ponúka aj komplexnú charakteristiku diela svojich priateľov, čo dáva jeho spomienkam pridanú edukačnú hodnotu. Odhaľuje tak silné prepojenie jednotlivých osobností slovenského intelektuálneho života s ich prácou a v podstate ukazuje, že spomínané osobnosti svoju profesiu či presvedčenia nielen vykonávali, ale aj žili.