Na ceste s Teilhardom de Chardin

Predkladaná publikácia prináša problematiku, ktorú Teilhard de Chardin nastolil v podobe mnohých znepokojujúcich otázok človeka dnešnej doby. Naša cesta s/za Teilhardom je určitou podobou „stretnutia“ a „dialógu“ s dielom a celostnou víziou vesmíru, človeka a Boha, ktorú Teilhard ponúkol. Na pozadí jeho myšlienkového dedičstva sa usilujeme hľadať odpovede na niektoré nastolené pálčivé otázky a výzvy, ktoré sú relevantné aj v súčasnosti. Kniha nie je encyklopedickým súborom myšlienok, zachytáva iba tú časť Teilhardovej tvorby, ktorá sa bezprostredne dotýka filozoficko-teologickej problematiky, analyzovanej však v kontexte širšieho relačného rámca vedy a náboženstva. Pretože za najvšeobecnejšiu charakteristiku Teilhardových úsilí na poli vedy i v oblasti filozoficko-teologickej sa obyčajne pokladá tvrdenie o jeho špecifickej „syntéze vedy a viery“, ponúkame čitateľovi odpoveď na otázku, čo v konkrétnosti táto syntéza predstavuje. Predovšetkým nejde o formuláciu akejsi všeobecne a navždy platnej teórie, ktorá by spájala vedu a vieru. Teilhard si jasne uvedomoval dobovú podmienenosť každej podobnej syntézy. Bol však presvedčený o vnútornej spätosti vedy a viery a túto myšlienku zreteľne formuloval prostredníctvom zdôraznenia možnej a nevyhnutnej jednoty kresťanského náboženstva s chápaním evolúcie vesmíru, života a človeka. Je to práve evolúcia, čo spája modernú vedu a vieru v dimenzii zodpovedajúcej potrebám moderného ľudstva. Do pozornosti čitateľa sa dostáva niekoľko dôležitých a zaujímavých problémových okruhov, ktoré súvisia s ústrednou evolučnou problematikou. Tematizácia tejto problematiky predstavuje hlavnú osovú líniu publikácie. Je predstavená ako cesta evolúcie, ktorá je súčasne cestou lásky ku svetu, k človeku a k Bohu. Vychádzame z predpokladu, že Teilhardova vízia sveta je víziou „sveta vo vývoji“, v procese „stávania sa a rastu“. V základe takto chápaného sveta stojí nová metafyzika, ktorá je interpretovaná z aspektu metafyziky „unire“ a metafyziky „esse“. Vypovedá o určujúcom dynamizme a substanciálnej jednote sveta. Filozoficko-teologické aspekty tejto metafyziky vyúsťujú do problematiky personalizácie sveta. Problematika personalizácie je najviac zrozumiteľná na základe interpretácie lásky a jej jednotlivých podôb. V láske tkvie základná energia vesmíru, života, alebo jednoducho prírodné prostredie, v ktorom sa môže predĺžiť vzostupný pohyb vývoja. Bez lásky by bol pred nami iba strach a hrôza, ale s ňou sa prehlbuje naše najvnútornejšie osobné centrum a uskutočňuje sa duchovná konvergencia ľudí. Láska je schopná viesť bytosti k dokonalému bytiu tak, že ich zjednocuje. Robí to spôsobom pre ňu najtypickejším: spája veci vnútorne, v „hĺbke ich bytia“. Z tohto hľadiska sa akcent našej pozornosti prenáša na chápanie vnútra človeka a s ním spojenú problematiku osobnej identity a duchovného rastu. Takto koncipovaná problematika zachytáva aj otázky ponímania šťastia a utrpenia. Súčasne naznačuje možnosti hľadať odpoveď na otázku „miesta človeka“ vo vesmíre. Táto kardinálna otázka nás núti zamyslieť sa aj nad problematikou zodpovednosti za evolúciu a hľadať v Teilhardovom odkaze inšpiratívny zdroj súčasného eko-myslenia. Ako hlboký zdroj týchto myšlienok môže poslúžiť jeho chápanie dynamizmu „náboženstva zeme“ a „náboženstva neba“. Toto stanovisko v praktickej rovine života človeka umožňuje prekonávať dichotomickosť a rozpoltenosť dvojakej orientácie človeka: na svet na jednej strane alebo na Boha na strane druhej. Podľa Teilharda ide o vzájomne prepojené orientácie a o dve podoby jedného a toho istého úsilia, ktorým má byť: smerovať k Bohu cez svet. To vlastne znamená mať silu viery i lásky, poznať dôvody k životu, dôvody k nádeji na duchovný rast nás samých i celej Zeme a s nimi spätú dôveru a nádej v budúcnosť. V teologickom jazyku povedané, tu ide už o interpretáciu problematiky parúzie. V nadväznosti na tieto otázky sa zaoberáme špeciálne teologickou problematikou skoncentrovanou na kristologické aspekty kresťanského náboženstva. Usilujeme sa predstaviť cestu, akou sa Teilhard pokúšal jazykom svojich súčasníkov, jazykom moderného človeka vyjadriť podstatu kresťanstva. V tomto zmysle ide najmä o otázky kozmických dimenzií vtelenia a o dynamické chápanie pleromizácie. Okrem spomenutých problémových okruhov práce je naším zámerom ponúknuť čitateľovi aj možnosť premyslieť, čo v Teilhardovom diele znepokojovalo a priťahovalo vedcov, filozofov, teológov, ale aj širšiu intelektuálnu verejnosť, a to nielen počas života tohto mysliteľa, a čo môže tieto postoje vyvolávať aj dnes. Takýmto spôsobom sme vykročili na cestu s/za Teilhardom, ktorú sme sa zároveň pokúsili čitateľovi čo najzrozumiteľnejšie sprostredkovať. Či sa po nej čitateľ vydá, to záleží iba na ňom.