Janko Blaho v spomienkach

Najdôležitejším prameňom našich spomienok je pamäť, od ktorej závisí, čo sa dostane do textu, ak sa rozhodneme zverejniť naše zážitky. Autorkina pamäť, posilnená obrazotvornosťou, je bohatá a rozmanitá. Zachytáva nielen jej osobné skúsenosti, ale aj vplyvy rodičov, rodiny, krajiny, priateľov, učiteľov a kolegov. Od detstva tanečnica, neskôr speváčka a choreografka, bola hlboko zakorenená v slovenskom umení, najmä folklóre, vďaka svojim rodičom – operným spevákom. Jej rozprávanie je osobné a angažované, pričom sa zameriava na ľudí, ktorí sa natrvalo zapísali do slovenskej kultúry, ako aj na tých, ktorých stretla v rôznych fázach svojho života a ktorí na ňu zapôsobili. Okrem kultúrnych aspektov oživuje aj rozmanité sféry života, ktoré sa pomaly vytrácajú z nášho vedomia. Autorka to robí s humorom a v ľahko štylizovanej forme, čím mení faktické rozprávanie na vzrušujúce svedectvo. Tieto spomienky odhaľujú aj jej literárny talent a schopnosť spontánneho rozprávania.