Rozhodovacia činnosť súdov a náboženstvo

V dejinách sa náboženstvo ako spoločenský tmel od moderných čias nahrádza štátom, ideológiami a médiami. Realita sa delí na sakrálnu a profánnu sféru, pričom symboly, jazyk, hodnoty a normy sa sekularizujú. V súvislosti s náboženstvom sa čoraz častejšie používa plurál, čo znamená oddelenie svetskej a náboženskej autority a zavedenie dichotómie normatívnych systémov. Osobitne sa to týka dichotómie náboženstva a práva. Oba prvky sú spoločenské regulatívne systémy. Náboženské normy môžu byť aj právnymi normami, najmä v štátoch s prevládajúcim islamským náboženstvom. Náboženstvo má vlastný systém právnych noriem, ako je kánonické právo, a tieto normy interagujú so štátnymi reguláciami, ako sú otázky slobody vierovyznania či postavenia cirkví. Taktiež sa dotýkajú problémov výhrady svedomia a rozhodovania v otázkach podstaty života. Predkladaná publikácia sa zameriava na interakciu práva a náboženstva v súvislosti s rozhodovaním súdov. Autori skúmajú rozhodnutia súdov týkajúce sa náboženstva a fungovanie cirkevných súdov, ako aj konkrétne otázky v kontexte vnútroštátneho právneho poriadku. Je určená akademikom a praktikantom v oblastiach konfesijného, kánonického, medzinárodného a európskeho práva, ako aj záujemcom o vzťahy medzi náboženstvom, právom a spoločnosťou.