Portréty komorských grófov a osobností baníctva a hutníctva na území Slovenska v 17.-19. storočí
Autoři
Parametry
Více o knize
Stredoslovenské banské mestá – Banskú Štiavnicu, Kremnicu a Banskú Bystricu ( Španiu Dolinu) preslávila v minulosti ťažba a spracovanie drahých a farebných kovov. V dejinách týchto miest významnú úlohu zohrala existencia Hlavného komorskogrófskeho úradu (1550-1873), inštitúcie sídliacej v objekte Komorského dvora ( Kammerhofu) v Banskej Štiavnici a podkomorských úradov v Kremnici a Banskej Bystrici. Vznik úradov súvisí s centralizačnými snahami v oblasti baníctva zo strany panovníckeho rodu Habsburgovcov, keď rakúsky cisár Ferdinand I. prevzal v roku 1548 od uhorskej kráľovnej Márie vénny majetok a banské mestá podriadil Dolnorakúskej komore vo Viedni a táto inštitúcia na 350 rokov ovplyvnila hospodársku situáciu nielen na Slovensku, ale v rámci celej monarchie. Publikácia predstavuje najvýznamnejšiu banícku inštitúciu v bývalom Rakúsko-Uhorsku, ako aj ucelený súbor baníckeho portrétneho umenia a cezeň poukazuje na spoločné historické väzby medzi krajinami Európskej únie v minulosti ako odkazu a príkladu na zachovávanie kultúrneho dedičstva v súčasnosti.
Nákup knihy
Portréty komorských grófov a osobností baníctva a hutníctva na území Slovenska v 17.-19. storočí, Mária Čelková, Mikuláš Čelko, Igor Graus
- Jazyk
- Rok vydání
- 2007
Doručení
Platební metody
2021 2022 2023
Navrhnout úpravu
- Titul
- Portréty komorských grófov a osobností baníctva a hutníctva na území Slovenska v 17.-19. storočí
- Jazyk
- slovensky, německy
- Autoři
- Mária Čelková, Mikuláš Čelko, Igor Graus
- Vydavatel
- Banská Agentúra
- Rok vydání
- 2007
- ISBN10
- 8096862189
- ISBN13
- 9788096862184
- Kategorie
- Česká / Slovenská historie, Fotopublikace
- Anotace
- Stredoslovenské banské mestá – Banskú Štiavnicu, Kremnicu a Banskú Bystricu ( Španiu Dolinu) preslávila v minulosti ťažba a spracovanie drahých a farebných kovov. V dejinách týchto miest významnú úlohu zohrala existencia Hlavného komorskogrófskeho úradu (1550-1873), inštitúcie sídliacej v objekte Komorského dvora ( Kammerhofu) v Banskej Štiavnici a podkomorských úradov v Kremnici a Banskej Bystrici. Vznik úradov súvisí s centralizačnými snahami v oblasti baníctva zo strany panovníckeho rodu Habsburgovcov, keď rakúsky cisár Ferdinand I. prevzal v roku 1548 od uhorskej kráľovnej Márie vénny majetok a banské mestá podriadil Dolnorakúskej komore vo Viedni a táto inštitúcia na 350 rokov ovplyvnila hospodársku situáciu nielen na Slovensku, ale v rámci celej monarchie. Publikácia predstavuje najvýznamnejšiu banícku inštitúciu v bývalom Rakúsko-Uhorsku, ako aj ucelený súbor baníckeho portrétneho umenia a cezeň poukazuje na spoločné historické väzby medzi krajinami Európskej únie v minulosti ako odkazu a príkladu na zachovávanie kultúrneho dedičstva v súčasnosti.