Čisté víno

Básne Veroniky Hoffmannovej, ktoré sústredila do svojho samostatného debutu Čisté víno, prichádzajú nečujne ako letný dážď na vyprahnuté polia, prichádzajú očistené od sivého nánosu zbytočných slov, vyleštené jagavým slnkom, znejú ako ´piesne, ktoré drozdy postrácali na strechách´. Autorka v tejto zbierke rozvíja svoje lyrické videnia sveta, v ktorom žije človek v harmonickom vzťahu s prírodou. Kde príroda je oknom do vnútra človeka, do jeho duchovných vrstvení. Celú knihu prestupujú dve základné tendencie - prírodná lyrika a básne reflexívne.