Ani v tejto knihe Fitzek nevybočuje zo svojich zabehaných a rokmi osvedčených koľají - veď predsa musí z niečoho žiť a preto píše to, čo je už overené a čo sa čitateľom páči - teda trilery, väčšinou psychologické, ktoré čitateľa priklincujú do kresla a pustia ho až po poslednej dočítanej strane.
Podobne to bolo aj s touto knihou - klasicky krátke kapitoly, neúrekom cliffhangerov, zvratov asi milión, ale napriek tomu čitateľné. Hoci priznám sa, okolo polovice knihy som strácala čitateľské oduševnenie, tak približne v 3/4 knihy som zalapala po dychu a dočítala knihu na jedno posedenie. Teda môžem povedať, že Mimika je jedna z tých vydarenejších trilerov, aj keď priznávam, mojou TOPkou sú Fitzekove ne-trilery, ktoré žiaľ neboli zatiaľ preložené do slovenčiny.
Avšak čo ma na Fitzekových knihách fascinuje najviac je jeho výber tém. Sú naozaj rôznorodé: analfabetizmus v knihe Geschenk/Darček, fonetika v sérii Auris od Vincenta Kliescha, ktorú má ale na svedomí aj samotný Fitzek, mimika v rovnomennej knihe či mnohé iné témy, ktoré rezonujú na pozadí príbehov jeho kníh.
Fitzek je proste stávka na istotu - istotu, že si pri čítaní oddýchnete, že dosť často si precvičíte mimické svaly, hlavne tie na čele a že pri čítaní budete potrebovať minimálne slečnu Marplovú, aby ste uhádli vraha alebo aspoň toho zloducha, čo má na svedomí celý ten vzniknutý chaos.
