Vasil Biľak

Vasiľ Biľak bol československý komunistický politik rusínskeho pôvodu.

Vasiľ Biľak sa narodil v obci na severovýchode Slovenska, blízko poľských hraníc v roľníckej rodine. Otec mu zomrel, keď mal 3 roky. Matka si vzala iného – pôvodne bohatého, no tiež násilného – Amerikána. Zomrela v roku 1929 keď mal 11 a jej dve preživšie deti z 8 súrodencov z rodnej Krajnej Bystrej odišli. Dmitrij sa učil za mäsiara vo Svidníku a Vasil robil paholka v Kapišovej. Obaja sa nakoniec o dva roky stretli v Hradci Králové, kde Vasilovi brat našiel miesto krajčírskeho učňa. Vasil sa vyučil ako krajčír v Hradci Králové u Františka Rouska; za normalizácie o ňom kolovala anekdota, že vo výučným listu mal napísané „na saka nepouštět“ (alebo dokonca po slovensky "nepúšťať na saká"). Od roku 1936 aj šil v Bratislave ako člen komunistických odborov. V roku 1939 ho mobilizovali do československej armády a v Banskej Štiavnici zažil vznik armády Slovenského štátu. Niekoľkokrát ho demobilizovali a opäť povolali. V Trnave ho zastihlo SNP, ku ktorému sa pridal a kde ho zranili. Po porážke Povstania sa dostal do Bratislavy a po jej oslobodení v roku 1945 vstúpil do KSČ (na tretí krát ho prijali). Cez deň opäť pracoval v krajčírskom salóne, večer chodil na školenia, schôdze, v nedeľu na brigády a stále agitoval.

Od roku 1950 v rámci náboru robotníckych kádrov najprv pracoval na krajskom výbore Komunistickej strany Slovenska (KSS) v Bratislave a po absolvovaní Vysokej školy politickej ÚV KSČ (1953) sa dostal v roku 1954 do najvyššieho straníckeho vedenia (ÚV KSČ). „…Zaslúžil sa v rokoch 1950 – 1988 o rozvoj východného Slovenska“ Pamätná tabuľa V. Biľakovi

V rokoch 1955 – 1968 a 1969 – 1971 bol členom ústredného výboru (ÚV KSS), v rokoch 1954 – 1989 členom ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ), v rokoch 1962 – 1968 bol tajomníkom a od januára do augusta 1968 prvým tajomníkom ÚV KSS; od apríla 1968 do decembra 1988 členom predsedníctva ÚV KSČ.

Od novembra 1968 do decembra 1988 bol tajomníkom ÚV KSČ s rozhodujúcim vplyvom v zahraničnej politike a ideologickej sfére. V rokoch 1960 – 1989 bol poslancom Národného, potom Federálneho zhromaždenia.

V roku 1968 bol jedným z vedúcich predstaviteľov konzervatívnych síl v KSČ, podporoval sovietsku intervenciu a podieľal sa na likvidácii obrodného procesu tzv. Pražskej jari. Bol jedným zo signatárov tzv. pozývacieho listu vojsk Varšavskej zmluvy a hlavným exponentom brežnevovského vedenia v KSČ, reprezentantom neostalinského dogmatizmu. Je vnímaný ako ideologický autor Poučenia z krízového vývoja, publikácie KSČ z roku 1970, ktorá oficiálne interpretovala predchádzajúce udalosti ako "kontrarevolúciu" a intervenciu ako "pomoc bratských krajín". Bol jedným z hlavných predstaviteľov normalizácie, politického obdobia, ktoré v ČSSR pretrvávalo až do novembra 1989. V decembri 1989 bol vylúčený z KSČ.

Žil v Bratislave spolu so svojim zaťom Jozefom Ševcom vo vilách na Timravinej ulici. Bol obvinený z porušenia zákona na ochranu mieru, ale aj iných ekonomických trestných činov. Trestné stíhanie začal v marci 1991 Úrad federálneho ministerstva vnútra na vyšetrovanie protiústavnej činnosti. V roku 1993 vec odstúpil Mestskému úradu vyšetrovania v Bratislave. Biľak nebol odsúdený ani potrestaný. V januári 2011 bol jeho súdny proces zastavený špeciálnou prokuratúrou SR pre nemožnosť výpovede kľúčových svedkov z Česka. Zomrel vo veku 96 rokov doma.

Dňa 21. februára 2015 Komunistická strana Slovenska odhalila Vasilovi Biľakovi pamätník s bustou a s nápisom pod ňou „Pravda zostane pravdou“ v jeho rodnej obci Krajná Bystrá pri príležitosti prvého výročia jeho úmrtia. V ten istý deň v nočných hodinách bustu dvaja občianskí aktivisti z Košíc, výtvarník Peter Kalmus a Ľuboš Lorenz, na protest obliali červenou farbou, a na pamätník napísali červenou farbou nápis „SVIŇA“, k čomu sa aj verejne priznali.