Knihobot

Vasil Biľak

    11. srpen 1917 – 6. únor 2014
    Vasil Biľak
    Pravda zůstala pravdou
    Paměti Vasila Bil̕aka
    Paměti Vasila Bíľaka I.
    Paměti Vasila Biľaka. Unikátní svědectví ze zákulisí KSČ (II. díl)
    Až po mé smrti
    Pravda zůstala pravdou

    Vasiľ Biľak bol československý komunistický politik rusínskeho pôvodu.

    Vasiľ Biľak sa narodil v obci na severovýchode Slovenska, blízko poľských hraníc v roľníckej rodine. Otec mu zomrel, keď mal 3 roky. Matka si vzala iného – pôvodne bohatého, no tiež násilného – Amerikána. Zomrela v roku 1929 keď mal 11 a jej dve preživšie deti z 8 súrodencov z rodnej Krajnej Bystrej odišli. Dmitrij sa učil za mäsiara vo Svidníku a Vasil robil paholka v Kapišovej. Obaja sa nakoniec o dva roky stretli v Hradci Králové, kde Vasilovi brat našiel miesto krajčírskeho učňa. Vasil sa vyučil ako krajčír v Hradci Králové u Františka Rouska; za normalizácie o ňom kolovala anekdota, že vo výučným listu mal napísané „na saka nepouštět“ (alebo dokonca po slovensky "nepúšťať na saká"). Od roku 1936 aj šil v Bratislave ako člen komunistických odborov. V roku 1939 ho mobilizovali do československej armády a v Banskej Štiavnici zažil vznik armády Slovenského štátu. Niekoľkokrát ho demobilizovali a opäť povolali. V Trnave ho zastihlo SNP, ku ktorému sa pridal a kde ho zranili. Po porážke Povstania sa dostal do Bratislavy a po jej oslobodení v roku 1945 vstúpil do KSČ (na tretí krát ho prijali). Cez deň opäť pracoval v krajčírskom salóne, večer chodil na školenia, schôdze, v nedeľu na brigády a stále agitoval.

    Od roku 1950 v rámci náboru robotníckych kádrov najprv pracoval na krajskom výbore Komunistickej strany Slovenska (KSS) v Bratislave a po absolvovaní Vysokej školy politickej ÚV KSČ (1953) sa dostal v roku 1954 do najvyššieho straníckeho vedenia (ÚV KSČ). „…Zaslúžil sa v rokoch 1950 – 1988 o rozvoj východného Slovenska“ Pamätná tabuľa V. Biľakovi

    V rokoch 1955 – 1968 a 1969 – 1971 bol členom ústredného výboru (ÚV KSS), v rokoch 1954 – 1989 členom ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ), v rokoch 1962 – 1968 bol tajomníkom a od januára do augusta 1968 prvým tajomníkom ÚV KSS; od apríla 1968 do decembra 1988 členom predsedníctva ÚV KSČ.

    Od novembra 1968 do decembra 1988 bol tajomníkom ÚV KSČ s rozhodujúcim vplyvom v zahraničnej politike a ideologickej sfére. V rokoch 1960 – 1989 bol poslancom Národného, potom Federálneho zhromaždenia.

    V roku 1968 bol jedným z vedúcich predstaviteľov konzervatívnych síl v KSČ, podporoval sovietsku intervenciu a podieľal sa na likvidácii obrodného procesu tzv. Pražskej jari. Bol jedným zo signatárov tzv. pozývacieho listu vojsk Varšavskej zmluvy a hlavným exponentom brežnevovského vedenia v KSČ, reprezentantom neostalinského dogmatizmu. Je vnímaný ako ideologický autor Poučenia z krízového vývoja, publikácie KSČ z roku 1970, ktorá oficiálne interpretovala predchádzajúce udalosti ako "kontrarevolúciu" a intervenciu ako "pomoc bratských krajín". Bol jedným z hlavných predstaviteľov normalizácie, politického obdobia, ktoré v ČSSR pretrvávalo až do novembra 1989. V decembri 1989 bol vylúčený z KSČ.

    Žil v Bratislave spolu so svojim zaťom Jozefom Ševcom vo vilách na Timravinej ulici. Bol obvinený z porušenia zákona na ochranu mieru, ale aj iných ekonomických trestných činov. Trestné stíhanie začal v marci 1991 Úrad federálneho ministerstva vnútra na vyšetrovanie protiústavnej činnosti. V roku 1993 vec odstúpil Mestskému úradu vyšetrovania v Bratislave. Biľak nebol odsúdený ani potrestaný. V januári 2011 bol jeho súdny proces zastavený špeciálnou prokuratúrou SR pre nemožnosť výpovede kľúčových svedkov z Česka. Zomrel vo veku 96 rokov doma.

    Dňa 21. februára 2015 Komunistická strana Slovenska odhalila Vasilovi Biľakovi pamätník s bustou a s nápisom pod ňou „Pravda zostane pravdou“ v jeho rodnej obci Krajná Bystrá pri príležitosti prvého výročia jeho úmrtia. V ten istý deň v nočných hodinách bustu dvaja občianskí aktivisti z Košíc, výtvarník Peter Kalmus a Ľuboš Lorenz, na protest obliali červenou farbou, a na pamätník napísali červenou farbou nápis „SVIŇA“, k čomu sa aj verejne priznali.

    sk.wikipedia.org