Солдат и мальчик. Ванюнчик мой дальний
- 461 stránek
- 17 hodin čtení






Zehn Jahre lang war Anatoli Pristawkin Vorsitzender der Begnadigungskommission: Anhand zahlreicher, unsere Vorstellungskraft weit übersteigender Lebensläufe führt er in diesem Buch durch eine Hölle der Rechtlosigkeit.
Tiesnivá atmosféra špeciálneho detského domova, kde žijú deti “nepriateľov ľudu” - je svet Pristavkinovho románu Kukúčatá. V ich osudoch sa najmarkantnejšie prejavuje neľudskosť a praktiky systému, ktorý sa vyhlasoval za najhumánnejší. Deťom z takýchto ústavov vtĺkali do hlavy, že nikdy nemali rodičov, a preto museli vyrastať bez akejkoľvek lásky a starostlivosti. Ďalší osud týchto bezprízorných detí bol vopred určený. Jediným ochrancom a priateľom im bol “drahý súdruh Stalin”, ku ktorému sa utiekali, písali mu listy, zberali sa ho navštíviť. Príbeh malých Kukúčat vyrozprávaný jedným z nich nie je lacno dojímavý a sentimentálny. Napriek tragike vyskytujú sa v ňom aj komické scénky.
Die Kinder von Opfern der Stalinschen Verfolgungen werden unter fremdem Namen in einem speziellen Heim untergebracht. Als sie kurz vor Kriegsende von ihrer wahren Identität erfahren, begehren sie gegen den verordneten Terror auf. - Deutscher Jugendliteraturpreis 1991.
V roce 1987 vychází nejslavnější kniha Na hrudi obra obláček zlatý. Je v ní popisován osud dvou chlapců, kteří se jako chovanci dětského domova ocitnou v roce 1944 na Kavkaze, odkud těsně před tím Stalin deportoval původní čečenské obyvatelstvo do stepí Kazachstánu. Příběh je částečně autobiografický. Kniha byla paradoxně oceněna i Státní cenou SSSR, přestože tvrdě kritizovala sovětskou politiku.