Marína Čarnogurská Knihy

Jedno ze základních děl čínské filosofie z pera zakladatele taoismu, jenž žil v 5.století před Kr. (nový překlad, 180 stran). Mistrovské dílo Lao-c není zobrazením abstraktního myšlení, je to druh myšlení, jenž představuje protipól logiky. Tao je pojmem neporovnatelným s evropskou představou božstva; je to pojmově nepostižitelný absolutní princip, jímž se řídí bytí, a tím i svět. Hlavní myšlenkou jeho spisu je, jak může malý stát a malý člověk přežít ve světě vražedných, soupeřících mocností. Je to snaha nalézt skutečný princip věcí, jenž dává šanci uniknout nebezpečí, a autor nalézá dva hlavní koncepty; Cesta, kterou kráčí mudrc, a Síla v něm, která mu pomáhá po této Cestě kráčet.

V prvej časti predkladanej monografie sa sinologička Marina Čarnogurská venuje výskumu myšlienkového vývoja i štylistickým a textologickým premenám písomných záznamov Lao c´ových filozofických predstáv o základnej energii bytia Te a Jej Ceste Tao.

Dnes už skoro na predmestí Pekingu, na úpätí tzv. Západných hôr, v obkolesení pohorím Nebeskej Nesmrteľnosti, sa rozkladá Údolie trinástich cisárskych hrobiek (Š´san ling), nekropola čínskej cisárskej dynastie Ming (1368 – 1644). Spolu s Dlhým Múrom je to najnavštevovanejšie turistické miesto v okolí Pekingu. Dvojica autorov, sinologička Marina Čarnogurská a fotograf a cestovateľ Peter Čaplický, touto knihou (dokonca po prvý raz v i čínskych dejinách) sprístupňujú detailne súvisle jednak osudy tejto „Žiarivej“ čínskej dynastie a cez ne i históriu a osud celej Číny počas jej vlády, no zároveň cestopisnými črtami z prechádzok do jej zákutí poodkrývajú i mnohé tajomstvá nielen podzemia jej posmrtných palácov, ale i dlho tabuizovaných faktov, ktoré sa tam odohrali počas tzv. „kultúrnej revolúcie“ v rokoch 1965 – 1976. Autentickosť spracovania celého tohto doteraz u nás skoro úplne neznámeho materiálu zvýrazňuje i bohatá paleta veľmi originálnych fotografií, uverejnených v knihe.

Zaujímavé svedectvo o čínskej láske k múdrosti, o jej odpovediach na filozofické a metafyzické otázky, aké si kládli filozofickí predstavitelia rôznych svetových civilizácií. Kniha posúva našu europocentrickú predstavu o líniách svetovej filozofie do východnejších končín a dokazuje prínos čínskej múdrosti do pokladnice svetového kultúrneho dedičstva.

Ide o 2. diel – pokračovanie – knihy Lao c’ a proces vzniku Tao Te ťingu od známej sinologičky Mariny Čarnogurskej, o jeho chanskej redakčnej, cenzorskej a ideologickej úprave, ktorá postupne vyústila do dnešného oficiálneho Lao c’ovho spisu, známeho už ako Taote ťing. Preto sa hneď začína 5. kapitolou. V nej, ako aj v ďalších kapitolách autorka porovnáva kópie od iných vykladačov s originálom a vyznačuje nielen interpretačný, ale aj filozofický posun týchto prepisov, neraz veľmi poškodených alebo ovplyvnených dobou. Lao c’ov myšlienkový odkaz, pretváraný od svojho vzniku v 5. stor. pred n. l. počas celého ďalšieho pretransformovávania do mnohých rôznych textových podôb, je však filozoficky taký geniálny, že mu ani jedna z týchto transformácií vôbec neublížila, a v každej rovnako sugestívne odpovedá nielen čínskym, ale už aj zahraničným čitateľom na mnohé životne dôležité otázky. Pravdepodobne aj preto sa toto Lao c´ovo dielo stalo v súčasnosti tým najprekladanejším čínskym filozofickým dielom, ktoré v mnohých jazykoch sveta ešte aj v 21. storočí pomáha človeku hľadať pravdu o podstate nášho bytia, a tým i o zmysle ľudského života na našej Zemi.

Z klasických kníh konfuciánstva. Zbierka výrokov a rozhovorov Konfucia s jeho žiakmi a súčasníkmi. Datovanie zbierky je neisté, podla výskumov vznikla v období okolo roku 400 pred n.l., teda približne 70 rokov po jeho smrti.

Jin a jang vníma človek západnej civilizácie dualisticky, ako protikladné princípy, hoci ázijské filozofie, v ktorých táto večná opozícia figuruje, ich chápu komplementárne, teda nič nie je jednoznačné, akýkoľvek fenomén, substanciu tvorí vzájomné pôsobenie oboch síl. V materialisticky determinovanom myslení sa ale s takto formulovanou všepravdou neoperuje, berie sa priveľmi rozpačito, pretože nie je natoľko konceptuálna, aby popísala objektívnu skutočnosť. Okrem toho si získala popularitu najmä medzi prívržencami rôznych ezoterických prúdov, kde sa jej nekriticky, bez hlbšej reflexie pripisuje dôležitosť. Paolo Zhang sa snaží prekonať prvé aj druhé neporozumenie: racionalistickú skepsu a duchovnú povrchnosť. (Peter F. 'Rius Jílek, Knižná revue 25/2011)