Malevil

Tento román je o konci, ktorý sa premení na začiatok. Tichý reštart medzi zvyškami starého poriadku, keď sa človek pokúša z toho mála, čo mu zostalo, urobiť niečo, čo má zmysel a hodnotu. Celým príbehom nás sprevádza Emanuel. Postava, ktorá pozoruje a následne koná, postava, ktorá viac uvažuje než rozhoduje. Jeho introspekcia je často tichým komentárom k tomu, čo sa deje navonok a v tom je asi najväčšia sila knihy. Na pozadí postapokalyptickej krajiny sa odohráva niečo veľmi jednoduché – úvaha nad tým, čo je a čo nie je dôležité. Na jednej strane sú to základné veci - jedlo, bezpečie, blízkosť. Na druhej strane sú to vzťahy. A presne tu sa začína pnutie, ktoré spôsobujú tie dve odveké túžby človeka. Túžba tvoriť verzus túžba ničiť. Inak povedané túžba spolupracovať versus túžba ovládať. Kresťanská viera v knihe pôsobí ako starý dub, ktorý sa zdá mŕtvy, ale korene má hlboko v zemi. Niekto sa k nej upne až príliš, iní ju ticho nosia v sebe ako zvyšok starého sveta, ktorý sa nesmie stratiť. Človek si myslí, že sa pozná. Hovorí si, že keď príde kríza, zachová si svoju dôstojnosť, svoje zásady, skrátka niečo, čo ho ako tak morálne drží pokope. Ale až keď sa všetko okolo nás zrúti, keď z ničoho nič prestane fungovať to čo fungovalo neustále - až vtedy sa ukáže, čo v nás ostalo z toho človeka, ktorý sa pozná. A čo z jeho tieňa. Malevile ukazuje, aká krehká je civilizácia a zároveň ako silná môže byť ľudskosť, keď si ju niekto vezme za úlohu ochrániť.

Nádherná kniha

Jedna z prvních sci-fi knih, která vyšla v době mé mladosti, a která mne ovlivnila natolik, že sci-fi klub, který jsem tehdy zakládal, se dodnes jmenuje Malevil.