Lešenie a laná

Próza Petra Macsovszkého (1966) sa v serpentínach, slučkách a obchvatoch vrcia k jednej a tej istej téme – bezradnej obohratosti modelov a dejových štruktúr, k maniere príbehu. Macsovszky dešifruje zmysel a význam jednotlivých stavebných prvkov rozprávačskej štruktúry, ironizuje a so svojským humorom komentuje vypreparovanú ilúziu deja v príbehu.