Nylonový mesiac

Kniha je síce klasickým dielom slovenskej literatúry, no je až prehnane krátka. Prvýkrát mám pri čítaní pocit, že by sa jej zišlo ešte pár strán. Keď si odmyslíme kontext doby a ostane nám čistá esencia deja, stále vyznieva veľmi príkro. Hlavné tri dejové línie okolo seba plávajú, rešpektujú sa, avšak chýba im silnejšie koherentné prepojenie, ktoré by nás donútilo sa viac nad knihou zamyslieť. Ďalším problémom je časté useknutie deja práve v najzaujímavejších častiach, kedy by sme ešte uvítali viac. Ako psychologická štúdia zo života ľudí z rokov šesťdesiatych je dielo obstojné, no všetku potenciálnu krásu kazia už spomínané nedostatky. Zvláštne zaujímavé je z lingvistického hľadiska pozorovať archaizmy, ktoré sa dnes už v literatúre nevidia, a preto aspoň z tohto hľadiska je text zaujímavý. Autorka taktiež, okrem spomínanej psychologizácie, jemne načiera do vôd existencializmu, čo môže niektorých čitateľov potešiť. Celkovo je kniha dobrá, no jej iskra nestihne do poslednej strany zapáliť v čitateľovi oheň vášne, potrebný na to, aby si knihu obľúbil.