Zemianska sága, úspešne sfilmovaná do podoby televízneho seriálu, očarúva vždy nové generácie čitateľov, ktorí oceňujú majstrovské vykreslenie charakterov, bohatosť zápletok a zakotvenosť plnokrvného príbehu v histórii Slovenska.
Trilogie z Turca Série
Tato historická sága sleduje dramatické osudy zemanské rodiny na území dnešního Slovenska od konce 18. století. Děj se odehrává v nádherném kaštielu a postupně odhaluje prokletí, které pronásleduje rodinu po generace. Příběhy jsou plné intrik, ztrát a snahy o pochopení temné minulosti, která ovlivňuje současnost. Série nabízí pohled na životní peripetie a boj o zachování rodinného dědictví.
Doporučené pořadí čtení
Po románe Alžbetin dvor vám v novom vydaní prinášame druhý diel legendárnej turčianskej trilógie Hany Zelinovej. Autorka v ňom rozvíja pohnuté osudy potomkov Mathiasa Fabiciho, zakladateľa panstva Alžbetin dvor a pôvodcu kliatby, čo poznačila fabiciovský rod. Úloha hlavného hrdinu a rozprávača tentoraz pripadla Danielovi de Liessovi, vnukovi Filipa Fabiciho a synovi krásnej Celesty de Liess. Prostredníctvom neho sa dozvedáme o zlomových momentoch tak rodinnej histórie, ako aj histórie Slovenska v prvej polovici dvadsiateho storočia. V centre Danielovho rozprávania sa okrem nešťastnej Celesty, ktorú ako sedemnásťročnú proti jej vôli vydali za oveľa staršieho muža, ocitajú jeho druh z detských čias Lukáš Abram a nevlastný brat Wilhelm Karl de Liess, ktorý sa za vojny vracia na Vrútky ako vysoký dôstojník SS s tajným poslaním. Udalosti naberú dramatický spád a zdá sa, že osudový konflikt medzi nevlastnými súrodencami je neodvratný...
Ako ste prišli na myšlienku napísal dielo z našej zemianskej histórie? Náhodne. Bola som svedkom tvrdenia, že v porovnaní s inými európskymi národmi nemáme nijakú slávnu históriu, kráľov, veľké víťazné boje atď. Otvorila som dvere nielen do miestnosti, kde sa viedla táto polemika, ale ajdo myšlienkového pochodu jej hlásateľa, ktorý- pri pohľade na mňa vystrčil prst a zvolal: „Napíš, že aj my máme svoju históriu, hoci len takú sedmoslivkársku!“ No a potom som začala rozmýšľať a spovedať otca, mamu, toho-onoho, ako to bolo s liptovskými zemianskymi kúriami, a poohliadla som sa aj po tých našich turčianskych — a Alžbetin dvor sa o tri roky objavil na kníhkupeckých pultoch. A Kvet hrôzy? Ten sa zrodil z materiálov mne už veľmi dobre známych. Z odboja a potom z čias Slovenského národného povstania. Boli to krušné časy a nepísať o nich by bol prečin na národe. A tak som písala, čoho som bola svedkom, čo som videla, čo som počula, a čítala svedectvá ľudí, ktorí to prežili. No a pri tom písaní som prišla na to, čo je plevel a čo čisté zrno, a tak som s ľahkým srdcom urobila kríž nielen nad zemianskymi kúriami, ale aj nad meštiactvom, ktoré v našej epoche patria iba do zaprášených rámov. Z rozhovoru s autorkou pre Nové knihy, 1978