Koncepcia Štylistiky slovenčiny je vybudovaná na základnom pojme štyléma. Práca má učebnicový charakter. Je to však učebnicový text originálny, s pevným teoreticko-metodologickým východiskom, ktoré garantuje systémovosť, ucelenosť, vnútornú previazanosť interpretácií. Je to text presvetľujúci problémy, presvedčivý a inšpirujúci.
Štylistika slovenčiny je určená širokej kultúrnej verejnosti, no zároveň má ambície byť základnou vysokoškolskou učebnicou štylistiky. Poskytuje komplexné teoretické poznatky z tejto vednej disciplíny. Je praktickou príručkou, ktorú môžu vysokoškolskí študenti používať na seminárnych cvičeniach, zároveň však môže byť využívaná aj učiteľmi slovenského jazyka a literatúry na všetkých typoch škôl. Z obsahu: PARADIGMATIKA ŠTYLISTIKY Teoreticko-metodologická problematika Lexikálne štylémy Fónické štylémy Morfologické štylémy Syntaktické štylémy Kompozičné štylémy Neverbálne štylémy MODELOVÉ ŠTRUKTÚRY TEXTU Základné pojmy Obsahové modelové štruktúry Formálne modelové štruktúry Žánrové modelové štruktúry
Táto publikácia sa zaoberá otázkami, s ktorými sa stretávajú stredoškolskí a univerzitní študenti, ako aj ich učitelia a odborníci pri publikovaní a prezentovaní výsledkov svojej práce. Mnohí sú odkázaní na sebavzdelávanie, účasť na obhajobách či odborných podujatiach a rady skúsenejších kolegov. Získanie informácií o správnej forme prezentácie, okrem redakčných kritérií, nie je jednoduché. Dôležité je rešpektovanie copyrightu, etické otázky a aplikácia národných a medzinárodných noriem týkajúcich sa formálnej úpravy, bibliografických odkazov a citovania. Príručka obsahuje odporúčania na prípravu rôznych typov prezentácií, vrátane prednášok, písomných prác (abstrakty, postery, školské a záverečné práce) a kombinovaných prezentácií. Poskytuje praktické rady o organizácii práce a kľúčových krokoch vedúcich k úspešnému vytvoreniu kvalitnej písomnej práce. Zameriava sa na záverečnú úpravu odborných a vedeckých písomností, pričom nerieši obsah, ale spôsob, ako efektívne prezentovať výsledky. Písomné práce uvedené v publikácii sú súčasťou procesu overovania vedomostí a zručností získaných počas vzdelávania.
V oblasti teórie rétoriky napísal monografiu Stavba a prednes rečníckeho prejavu (1989).
Spolu s E. Gombalom a I. Plintovičom pripravil Slovník literárno-vedných termínov (1979, 1987).
V monografii Umenie prednesu (1974) sa venoval teoretickým, metodologickým a metodicko-praktickým problémom umeleckého prednesu prozaických textov.
Profesor Ján Findra, popredný slovenský jazykovedec, predkladá v knihe JAZYK, REČ, ČLOVEK slovenskej kultúrnej verejnosti jedenásť esejí o jazyku a jeho používaní a občas i zneužívaní v jazykovej praxi. Vo svojich esejach sleduje, čo prezrádza jazyk o sebe, o používateľoch jazyka i o dobe – o súčasnej dobe. Lebo jazyk v texte nefunguje len ako dorozumievací prostriedok, ale aj ako signál i regulátor medziľudských vzťahov, regulátor spoločenského správania jednotlivca. Jazyk žije v spoločnosti a spoločnosť sa zrkadlí v jazyku, v texte. V súčasnosti, keď sa kultúra jazyka, žiaľ, nezveľaďuje, skôr naopak, je takáto publikácia určite hodná pozornosti.
Obsah: I. JAZYKOVÁ KOMUNIKÁCIA A TVORBA AKTUÁLNEHO TEXTU II. VÝBER VÝRAZU: ETIKA, ESTETIKA A LOGIKA TEXTU III. ÚSTNA A PÍSOMNÁ FORMA PREJAVU V MASMEDIÁLNEJ A RÉTORICKEJ KOMUNIKÁCII
