Karol Ondreička Knihy

Tisíc a jedna noc je zbierka orientálnych príbehov, ktorá sa dávno stala súčasťou svetovej literatúry. Inšpirovalo sa ňou veľa slávnych spisovateľov, hudobníkov a výtvarníkov, ovplyvnila aj európsku rozprávkovú tvorbu a folklór. Arabský text je štandardný a najznámejší, iba málo prekladateľom sa ho podarilo preložiť celý (Payne-Burton do angličtiny, Salje do ruštiny, Littmann do nemčiny, Tauer do češtiny a Ján Pauliny do slovenčiny). Ak by sme chceli navštíviť miesta, kde jedny z najznámejších a najčítanejších rozprávok kedysi vznikli, museli by sme sa vydať na dlhú karavánovú cestu. Najprv do Indie, lebo odtiaľ pochádza úvodná rozprávka o múdrej Šahrazáde a krutom kráľovi Šahrijárovi, ktorá tvorí rámcové rozprávanie celej zbierky. Je vretenom, okolo ktorého sa spriadali nitky mnohých a mnohých rozprávaní, šnúrou, na ktorú sa navíjali perly, ako povedal jeden básnik. Kráľovná Šahrazád si vykupuje život zaujímavými príbehmi a jej rozprávanie trvá presne tisíc a jednu noc. Napína kráľovu pozornosť a ten, zvedavý, ako sa príbehy skončia, nechá kráľovnú nažive. Aj v Rozprávke o kupcovi a džinovi vykupujú traja starci svojimi príbehmi život nešťastného kupca, ktorý neuveriteľným, až rozprávkovým spôsobom zabil džinovho syna kôstkou z datle. V Rozprávaní o nosičovi a troch devách bojujú o život traja žobraví derviši. Zachránia sa rozprávaním príbehov. Nadôvažok aj v Rozprávaní o krajčírovi, hrbáčovi, židovi, správcovi a kresťanovi musia všetci hrdinovia vyložiť, čo zaujímavé sa im prihodilo, lebo inak by ich čínsky kráľ dal obesiť. Príbehy podávajú anonymní rozprávači tak bezprostredne a vierohodne, že čitateľa uchváti dej v imaginárnom svete, kam nedočiahne ľudská banalita ani gravitácia. Všetky spája jednotiaca myšlienka: „Ušetri ma a aj Boh ťa ušetrí!“ alebo „Neublíž mi a ani Boh nedovolí, aby ti ublížili!“ Vzácne texty 1. zväzku rozprávok tisíc a jednej noci dopĺňajú sugestívne ilustrácie Karola Ondreičku.

Nové vydanie milej ilustrovanej knižky plnej básničiek o lenivom vrabčiakovi Čimovi. Po mnohých príučkách sa napokon z neho stane správny vrabčí otec. Knižka je aj o jeho krásnej žienke Činke, o gajdošovi Čmeľovi, zlatej muške, lastovičkách i o pani Vilme ...

Výber zo slovenských rozprávok. Popoluška, Zlatovláska, Janko Polienko, Loktibrada, Soľ nad zlato, O dvanástich mesiačikoch, Kapsa, potras sa, O troch grošoch, Popolvár, Marinka a Janko.

Hrdinkou tohoto románu je 15 letá dívka Milena, která se nemůže smířit s tím, že její tatínek, dobrý člověk, je ve vězení.

Císař Nero vládl v letech 54–68 n. l. Jeho jméno je spojeno s představou zvráceného a ukrutného muže. Ovšem uplatnit tyto povahové vlastnosti v tak velké míře mu umožnily především dvorské poměry. Nero sám mohl zůstat jen chorobným ctižádostivcem a diletantem v umění, kdyby jeho velikášství nebylo živeno intrikami okolí. Jako sedmnáctiletý se dostává na trůn díky své ctižádostivé matce Agrippině, která ho oženila s dědičkou trůnu Octavií a odsunula Britannica, syna císaře Claudia. Nero vládne zpočátku rozumně. Zásluhu na tom mají jeho dva rádci — filosof Seneca a Afranius Burrus. Postupně Nero začíná toužit po uměleckém úspěchu a slávě, věnuje se jenom umění a zanedbává panovnické povinnosti. Oba rádcové na to upozorňují panovačnou Agrippinu. Ta začíná připomínat Britannicovy nároky na trůn. Žárlící Nero svého nevlastního bratra při hostině otráví. Tato první násilná smrt ho zbavuje všech zábran. Následují další vraždy — příbuzných i cizích osob. Odpor lidu roste, roku 68 se proti němu vzbouří praetoriáni, Nero prchne z Říma a spáchá sebevraždu. Román Dezsö Kosztolányiho není historickým románem v pravém smyslu slova. Je spíše románem psychologickým; autor se výrazně inspiroval učením Sigmunda Freuda a zobrazil vývoj svého „hrdiny“ od vnímavého citlivého mladíka až po krvelačnou stvůru, zbavenou lidské důstojnosti. Tento román vyvolal ve své době velkou pozornost, nadšeně jej chválil sám Thomas Mann.

Ústrednou témou novely je vzťah matky a syna počas jej psychického a fyzického odchádzania. Psychicky chorá matka stráca vedomie, pamäť a všetky mentálne schopnosti, ostáva už len telesne prítomná. Práve tento nesúlad medzi telom a dušou je pre jej syna, ktorý sa o ňu stará nepochopiteľný a neprijateľný. Pavel Vilikovský uvažuje o živote a smrti ako o nepochopiteľných paradoxoch.