Karol Ondreička Knihy

Tisíc a jedna noc je zbierka orientálnych príbehov, ktorá sa stala súčasťou svetovej literatúry a inšpirovala mnohých slávnych autorov, hudobníkov a výtvarníkov. Arabský text je najznámejší, no len málo prekladateľom sa podarilo preložiť ho celý. Ak by sme chceli navštíviť miesta, kde vznikli tieto známe rozprávky, museli by sme sa vydať na dlhú karavánovú cestu do Indie, odkiaľ pochádza úvodná rozprávka o múdrej Šahrazáde a krutom kráľovi Šahrijárovi. Kráľovná si vykupuje život zaujímavými príbehmi, pričom jej rozprávanie trvá tisíc a jednu noc, čím udržiava kráľovu pozornosť. V ďalších príbehoch, ako je Rozprávka o kupcovi a džinovi, traja starci zachraňujú nešťastného kupca svojimi rozprávkami. V Rozprávaní o nosičovi a troch devách bojujú o život traja žobraví derviši, pričom aj v Rozprávaní o krajčírovi a ďalších postavách musia hrdinovia vyrozprávať zaujímavé príhody, aby sa vyhli smrti. Príbehy sú podávané anonymnými rozprávačmi tak presvedčivo, že čitateľa uchváti imaginárny svet, kde sa odráža myšlienka: „Ušetri ma a aj Boh ťa ušetrí!“ alebo „Neublíž mi a ani Boh nedovolí, aby ti ublížili!“ Texty sú doplnené sugestívnymi ilustráciami Karola Ondreičku.

Knižka riekaniek a básničiek, ktoré rozprávajú príbehy o lenivom vrabčiakovi Čimovi, ktorý sa po mnohých príučkách nakoniec stane správnym vrabčím otcom.

Výber zo slovenských rozprávok. Popoluška, Zlatovláska, Janko Polienko, Loktibrada, Soľ nad zlato, O dvanástich mesiačikoch, Kapsa, potras sa, O troch grošoch, Popolvár, Marinka a Janko.

Hrdinkou tohoto románu je 15 letá dívka Milena, která se nemůže smířit s tím, že její tatínek, dobrý člověk, je ve vězení.

Císař Nero vládl v letech 54–68 n. l. Jeho jméno je spojeno s představou zvráceného a ukrutného muže. Ovšem uplatnit tyto povahové vlastnosti v tak velké míře mu umožnily především dvorské poměry. Nero sám mohl zůstat jen chorobným ctižádostivcem a diletantem v umění, kdyby jeho velikášství nebylo živeno intrikami okolí. Jako sedmnáctiletý se dostává na trůn díky své ctižádostivé matce Agrippině, která ho oženila s dědičkou trůnu Octavií a odsunula Britannica, syna císaře Claudia. Nero vládne zpočátku rozumně. Zásluhu na tom mají jeho dva rádci — filosof Seneca a Afranius Burrus. Postupně Nero začíná toužit po uměleckém úspěchu a slávě, věnuje se jenom umění a zanedbává panovnické povinnosti. Oba rádcové na to upozorňují panovačnou Agrippinu. Ta začíná připomínat Britannicovy nároky na trůn. Žárlící Nero svého nevlastního bratra při hostině otráví. Tato první násilná smrt ho zbavuje všech zábran. Následují další vraždy — příbuzných i cizích osob. Odpor lidu roste, roku 68 se proti němu vzbouří praetoriáni, Nero prchne z Říma a spáchá sebevraždu. Román Dezsö Kosztolányiho není historickým románem v pravém smyslu slova. Je spíše románem psychologickým; autor se výrazně inspiroval učením Sigmunda Freuda a zobrazil vývoj svého „hrdiny“ od vnímavého citlivého mladíka až po krvelačnou stvůru, zbavenou lidské důstojnosti. Tento román vyvolal ve své době velkou pozornost, nadšeně jej chválil sám Thomas Mann.

Ústrednou témou novely je vzťah matky a syna počas jej psychického a fyzického odchádzania. Psychicky chorá matka stráca vedomie, pamäť a všetky mentálne schopnosti, ostáva už len telesne prítomná. Práve tento nesúlad medzi telom a dušou je pre jej syna, ktorý sa o ňu stará nepochopiteľný a neprijateľný. Pavel Vilikovský uvažuje o živote a smrti ako o nepochopiteľných paradoxoch.