Ľubomír Feldek Knihy

Nechte se okouzlit nevšedními klasickými pohádkami Jeníček Hrášek, Lamdřevo, Martínek Cinkálek, O tatranských obrech, Růžová Anička, Štiavnická pyšná paní, Zbojník Hřebka a Kompit Král a mnoha dalšími.

Výbor z díla slovenského básníka. Ľubomír Feldek se narodil 9. Října v Žilině. Vystudoval bratislavskou Vysokou školu pedagogickou, učitelem se však nestal. Řádku let pracoval jako nakladatelský redaktor, ale už dávno přesedlal na volnou nohu. Verše začal publikovat už ve dvanácti letech, ale za jeho skutečný vstup do literatury můžeme považovat účast ve 4. čísle časopisu Mladá tvorba, ročník 1958, kde sa veřejnosti představila tzv. trnavská skupina (Mihalkovič, Ondruš, Stacho, Šimonovič a Feldek). Felkek do skupinového čisla přispěl nejen verši, ale také dvěma manifesty, polemicky namířenými proti schematismu tehdejší poezie. (Třetí manifest neprošel cenzurou.) Od té doby výrazně ovlivňuje slovenskou literaturu nejen svou poezií, ale také esejistikou, dramaty, tvorbou pro děti a početnými překlady nejvýznamnějších světových básníků a dramatiků.

Trojjazyčné vydání Erbenovy Kytice, v němž nejsou zahrnuty básně Záhořovo lože, Dceřina kletba a Věštkyně. Erben vložil do Kytice především rozmanité epické skladby, jejichž základní součástí je baladický prvek přítomný v mnoha rovinách, ať už se jedná o báje s nadpřirozenými bytostmi nebo o pověsti, vztahující se k nejrůznějším svátkům a legendám. Náměty nacházel autor na nejrůznějších místech a zároveň se v nich pokusil využít jak lidovou slovesnost, tak i postupy, odpovídající tradicím evropských literatur 18. a 19. století. Erben dokázal i dovedně fabulovat jádro svých příběhů, které často vycházely z konfliktů člověka s mytologickými postavami a mocnostmi či z násilného porušení přírodního řádu. Tato střetnutí byla mnohdy způsobena činem, pramenícím ze zloby, z dobré či špatné vůle nebo i z náhodného a neúmyslného aktu. A tak se do středu autorovy pozornosti dostal rozpor mezi jedincem s jeho přirozenými možnostmi a světem odlišných či iracionálních dimenzí. V těchto sporech nabýval vrchu ortel, vynesený z hlediska jakéhosi vyššího morálního zákona a trestající činy mimo rámec obvyklého lidského konání. Do ruského jazyka přebásnil Nikolaj Nikolajevič Asejev, do slovenského jazyka přebásnil Ľubomír Feldek. Kolážemi z dobových materiálů ilustroval Miroslav Huptych. Předmluva J. Klapka.

Spírka veselých básniček pro děti s rozpustilými obrázky, např. Pohádka o velkém hladu, Malilinká bajka, Dřevěný Ivo, Hvězdičková pohádka.

Sborník vydaný u příležitosti 90. výročí narození Eduarda Petišky obsahuje nejen vzpomínky přátel a rodiny na tuto výjimečnou osobnost české literatury, ale také Petiškovy dosud nepublikované aforismy a úvahy vybrané z jeho zápisků. Cílem publikace je představit Eduarda Petišku nikoliv jako čítankového autora, ale jako tatínka, manžela a kamaráda. Největší prostor proto ve sborníku přirozeně dostává jeho syn Martin (rovněž spisovatel, publikující pod pseudonymem Eduard Martin) a dále lidé, kteří s Eduardem Petiškou prožívali jeho všednodennost - jeho přátelé (např. spisovatel Stanislav Rudolf), kamarádi jeho syna (badatel, spisovatel a malíř Milan Novák, muzikolog, lingvista a vědecký pracovník Jan Králík) a další pamětníci jeho života v Brandýse nad Labem. Eduarda Petišku si na stránkách sborníku coby zdroj inspirace a okouzlení připomínají také dnes již etablovaní literáti: básník Karel Sýs, slovenský spisovatel a překladatel Lubomír Feldek, literární kritik Jiří Opelík. Své vyznání připojuje i Zdenka Vavrušková, autorka disertační práce o Eduardu Petiškovi. Významnou linii sborníku tvoří vzpomínky těch, kteří si z dětství pamatují především Petiškovy knihy a vnímají je jako jeden ze zdrojů své umělecké i lidské formace: básnířka Vendula Vartová-Eliášová nebo muzikolog Pavel Smetáček. Vzpomínají ale i knihovnice blízkých i vzdálených knihoven a vděční čtenáři.

Ľubomír Feldek, Albín Brunovský a Ľubomír Krátky získali v roku 1974 Cenu vydavateľstva Mladé letá za spoločný podiel na vynikajúcej súhre literárnej, výtvarnej a grafickej zložky v Modrej knihe rozprávok. Modrá kniha rozprávok získala v roku 1976 zápis na Čestnú listinu H. Ch. Andersena.

55 nejhezčích pohádek z bohaté pokladnice dávných slovenských tradic vypráví významný slovenský spisovatel L'ubomír Fledek. V pohádkách ožívají známí i méně známí hrdinové: Dlouhý, Široký a Bistrozraký, Popelka, silák Lamdřevo i maličký Janíček Hrášek, Růžová Anička a další; jistě si zamilujete i pohádkové příběhy, ve kterých vystupují zvířátka, jako ty o kůzlátkách a vlkovi, o komáru a medvědovi či o třech chytrých beráncích.

Van Stiphout, hrdina tohoto rozverného vyprávění je postava téměř renesanční. Patří k těm, jejichž energie a nápady se nepřetržitě přelévají do života druhých, podmaňují je a uchvacují, že se nestačí bránit. V jeho přítomnosti šeď každodenních úkonů rozkvete hýřivými barvami, z monotonní nudy se stane úžasné dobrodružství. Věčný fantasta, který se po zákonu dobrodruhů zjevuje znenadání a stejně znenadání mizí, zanechává po sobě sice dluhy, ale také hlubokou rýhu v srdcích. Feldekovo vyprávění je mistrné v charakteristice postav, v tónu laskavé pohody a humorné shovívavosti, která však dovede přejít do břitké satiry.

To je pravda,“ přisvědčila žirafa a najednou se rozplakala. „Kolik je pohádek, tolik různých dveří do nich vede, jenomže v žádné pohádce nejsou dveře, které by byly tak vysoké, jako jsem já, a proto se ani já do žádné pohádky nikdy nedostanu.“ „No tak! Tak zlé to zase není,“ vykřikl mahagon, kterému začalo být plačící žirafy líto. „Přece se dají vyrobit i dveře do pohádky o tobě. A ta pohádka se bude jmenovat Jak se žirafa dostala do pohádky.

Výběr básní ze sbírek: Jediný slaný domov (1961), Kriedový kruh (1970), Paracelsus (1973), Dvaja okolo stola (1976), Poznámky na epos (1980), Slovák na Mesiaci (1986), Plakať je krásne. Eseje jsou převzaty z knih Z řeči do řeči (1977) a Homo scribens (1982).

Výbor z básní současného slovenského spisovatele sestavil Jiří Žáček.

Soubor jedenácti příběhů (O rybě Rebece aneb o tom, jak jsem začal psát zvířecí báje, O hadu Hadriánovi, O medvědu Medardovi, O kačeně Káče, O komáru Kolomanovi, O kocouru Konrádovi, O čápu Čestmírovi, O motýlu Otýlii, O vrabci Vratislavovi, O motýlu Otýlii a vrabci Vratislavovi, O psuAchillovi aneb o tom, jak jsem zvířecí báje dopsal), které vedle kulturního podtextu, jako např. kdo to byl Švéd Nobel, vychovávají k poctivé tvořivé práci, která nesleduje jen pachtění za penězi, k zásadovosti, k pravdomluvnosti, k pohostinnosti a skromnosti apod.

Vychádza ďalšia kniha Feldekových fejtónov s ilustráciami Jozefa Danglára. Slovo fejtón však nevystihuje široký záber týchto textov. Je to zároveň kniha rozprávková, básnická, esejistická aj memoárová, kniha bujaro veselá, no zároveň aj prísne pravdivá. Čitateľ v nej nájde aj krásne portréty Feldekových priateľov a obľúbených umelcov – Guillauma Apollinaira či Karola Kállaya, Sama Chalupku i Vincenta Šikulu.

Rozkladacie leporelo pre najmenšie deti s veršíkmi Ľ Feldeka a obrázkami Martina Kellenbergera a s metrom na oboch stranách.

Tři pohádkové knihy v jedné vycházejí k významnému životnímu jubileu autora Slovenský spisovatel Ľubomír Feldek se v letošním roce dožívá osmdesáti let; letos jsme si také připomněli stejné výročí narození grafika a ilustrátora Albína Brunovského. Rovněž spisovatelka a překladatelka Jana Štroblová oslaví kulatiny. Právě u příležitosti těchto jubileí vychází soubor- kniha sestavená ze tří pohádkových knih z pera Ľubomíra Feldeka. Kniha obsahuje pohádky, které původně vyšly ve třech samostatných knihách: Modrá, Zelená a Černobílá. Pouze Modrá kniha pohádek vyšla v českém vydání. Nyní se tedy i český čtenář může seznámit s dalšími Feldekovými pohádkami. Jak Ľubomíra Feldeka, tak Albína Brunovského není třeba českému čtenáři představovat Ľubomíru Feldekovi vyšla u nás celá řada knih, jeho hry se hrají v českých divadlech a od rozpadu Československa žije napůl v Praze a napůl v Bratislavě. Albína Brunovského si všichni pamatujeme také jako autora posledních československých bankovek.

Anglicko - slovenské zrkadlové vydanie známej dramatickej básne. Doslov: Ľubomír Feldek. 1. slovenské vydanie.

Povídání pro snílky z pohádkové postýlky s barevnými obrázky ke všem pohádkám. Kniha přenese děti do kouzelného světa pohádek. Jak přesně to v pohádkovém světě vypadá, zachytil ve svých ilustracích Adolf Born, a co všechno se tam děje, vypráví Jiří Žáček. Jeho pohádková řeč je dětem milá. Je blízká fantazii dětských snílků, kteří mají radost, když tajemství a kouzla pomohou, aby všechno dobře dopadlo. Dvacet pět pohádek, ať je znáte, či neznáte, znějí díky vypravěči jako nové.

Kniha spomienok majstra Ľubomíra Feldeka vychádza pri príležitosti jeho životného jubilea. Autor spomína na rodnú Žilinu, ľudí a dobu, ktorá ovplyvnila jeho i naše životy. Úraz s doživotnými následkami. Život v rodine sudcu a predsedu súdu, ktorý sa stal neskôr obeťou režimu 50. rokov. Prvé lásky aj stretnutia s ľuďmi, nezmazateľne zapísanými do dejín Žiliny či Slovenska. Vzťah ku knihám a vlastná literárna tvorivosť od mladíckych rokov. Alebo napokon samotná doba, v ktorej prežil detstvo a ktorá nepriala ani jeho najbližším a mnohým známym. Aj tieto životné skúsenosti sa v rôznych podobách v knihe objavujú. Texty sú doplnené dobovými fotografiami - z rodinného a pracovného archívu autora, ako aj historickými zábermi Žiliny. Výtvarnú a grafickú stránku publikácie dotvára originálny rukopis akademického maliara Miroslava Cipára, ktorý je Feldekovým priateľom a spolutvorcom viacerých knižných titulov už viac ako 50 rokov.

Legendárna Feldekova básnická skladba pre deti mala vyjsť v roku 1958 v Mladých letách. Vytlačený náklad 10.310 ks bol na základe kritického článku v novinách zošrotovaný, zachrániť sa podarilo len pár kusov. Toto je druhé vydanie s pôvodnými ilustráciami Miroslava Cipára.

Isto aj vy z Jakubiskovho filmového spracovania poznáte Jakuba, ktorý si namiesto života u Perinbaby a riadenia vetrov, dažďov, snehov zvolí život na zemi, kde „vládne“ Zubatá. Už-už má aj Jakuba, no ten vždy vyviazne so zdravou kožou. Popritom bojuje s nenávisťou a spupnosťou Dory a Macochy a bojuje aj o lásku Aničky. Perinbaba prichádza takmer po štvrťstoročí vo forme divadelnej hry. Túto krásnu knižku ilustroval Marek Ormandík.

Kniha rozhovorov s autorom-legendou Ľubomírom Feldekom je najmä o jeho práci básnika, spisovateľa, dramatika, prekladateľa, ale nielen o tom. Je o inšpiráciách, tých ľudských aj tých literárnych. O ľuďoch, ktorí v jeho profesionálnej kariére zohrali dôležitú úlohu, aj o radosti z tvorby, o láske k divadlu aj o tej najdôležitejšej láske k rodine. Je zaujímavé na pozadí meniacej sa doby sledovať tvorbu významnej postavy našej kultúry. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Konštantínov Proglas obohatený o preklady a interpretácie súčasných slovenských básnikov (Feldek, Buzássy, Haugová, Zambor, Džunková, Kuniak, Hevier, Ondrejička, Ondrejková, Jurolek, Podracká). "Lebo sú bez kníh nahé všetky národy."

Múdry kráľ Šalamún vládol v čase asi 1000 rokov pred narodením Krista. Jeho Pieseň piesní je najkrajšou oslavou lásky. V origináli ju čitateľ nájde v jednej z múdroslovných kníh Starého zákona. Ľubomír Feldek spojil prebásnený ľúbostný klenot so slovenskými predsvadobnými obyčajmi. V knihe je vložený ako bonus obrázok Petra Uchnára.

Autorský výbor z veršů předního slovenského básníka.

"Obytný bol dom a bývali v ňom: v jednom kúte básnik Eduard, slovenského ľudu veľký bard, v druhom kúte majster Anastáz, maliar rodnej zeme a jej krás." To sú úvodné slová veselo/vážnej knižky. Autorská rozprávka o radosti z tvorivosti. Maliar Anastáz a básnik Eduard tešia svet nimi vymyslenými a vytvorenými obrazobásňami čiže básňobrazmi – kým ich hlúposť a domýšľavosť vladára Aladára neprivedú do väzenia. Zákony rozprávky sú však všemocné a vlastné dielo napokon vyslobodí dvoch hrdinov nielen z väzenia, ale oslobodí ich aj od vladára Aladára. Pre čitateľov od 7 rokov, prvé vydanie.

Snívať začni! Stačí začať – hneď začuješ ticho kráčať plno kopýt, láb aj labiek, trepot krídel, čľapot žabiek, hneď sa bude ponevierať plno rozprávkových zvierat vôkol tvojej postele. Zoznám sa so ženíchom bocianom, opicou, čo sa chcela podobať na človeka, vlkom vegetariánom, slimákom cestovateľom, zábudlivým slonom či záhadným psíčaťom. Vtipné i neuveriteľné príbehy týchto i ďalších zvieratiek na teba čakajú v nádhernej básničkovej knižke od Ľubomíra Feldeka. Ilustrácie: Peter Uchnár

Ľubomír Feldek už roky vdychuje svojimi fejtónmi do denníka SME ľudskosť, jemnocit a eleganciu. S pokojom, pokorou a veľkorysosťou človeka, ktorý má veľa spomienok a vie, že tie sú dôležité aj pre ďalšie generácie. Nechce do čitateľa vnášať ťažobu. Hľadá poéziu v rýchlom prúde udalostí, ktoré nás často strhávajú bez šance nadýchnuť sa. Spomalí nás, aby sme videli drobné nuansy bytia, ktoré občas prezradia viac než dlhočizné prísne analýzy. V tejto knihe prinášame čitateľom výber fejtónov, ktoré autor napísal v rokoch 2014 až 2016 pre denník SME, ako aj bonus, ktorý v novinách nikdy nevyšiel v podobe rozprávky o Európe a rozprávky o Slovensku.

Spisovateľ, básnik a prekladateľ Ľubomír Feldek sa v poslednom čase úspešne prezentuje v tlači ako publicista. Knižka je výberom z jeho čitateľsky úspešných, prevažne humorných fejtónov uverejňovaných v rôznych periodikách. Medzi inými obsahuje texty ako O kráse Sloveniek, O zaslúžilých zásluhách....

Básnika Ľubomíra Feldeka ani jeho manželku Oľgu netreba čitateľskej verejnosti nejako zvlášť predstavovať. Títo tvoriví ľudia sa v živote nezvyčajne dopĺňajú, no v tvorbe idú každý vlastnou cestou. Tentoraz sa ich zámery prekrížili, aby vytvorili knižku nádherných veršov a zároveň vtipných postrehov nielen z ich spoločného života. Oľga zo stoviek Ľubomírových veršov vybrala tie, ktoré jej najväčšmi prirástli k srdcu, a aby sa jej ľahšie komentovalo, rozdelila básne do desiatich celkov. Čitateľ sa takto ocitol v zázračnom svete poézie a zvláštneho humorného sveta. Kým básnik miluje, raz horúco, vášnivo, inokedy už s nostalgiou a smútkom, prozaička si vychutnáva každú scénku, každú rozmanitosť života. Výber sa začína týmito nádhernými veršami mladého básnika: Ach, neznámi! Tí vedia sa mať radi,/ keď na stanici stoja vlaky dva/ a cudzí cudzej do obloka hľadí,/pošle jej bozk a ona zakýva./Len chvíľa je to. Túžiť sa dá predsa./ No už sa hýbu rušne z nádražia/a ani vševedúci nedozvie sa, čo vlak tu vlaku navždy odváža./ Ku koncu knižky sa už zrelý muž vie so sebairóniou pozrieť na budúcu starobu: Keď budeš starenka a ešte budem živý,/zaujmem polohu s pomocou palice/a z kĺbov ozve sa mi vrzgot náruživý,/ aj keď ma po tvári šľahne bič z chrbtice.

Kniha V otcovej Prahe je fragment autorových memoárov, ktorý sa zameriava na jeho spojenie s Prahou. Autorov život a dielo sú hlboko späté s týmto mestom, o čom sa čitateľ dozvie viac, než by očakával. Starí rodičia autora prišli do Slovenska z Prahy v roku 1919, pričom otec Ľ. F. bol Čech. Jeho rodina bola ovplyvnená zatknutím otca ŠtB, čo formovalo ich osudy a Ľ. F. postoje. V roku 1995 sa Ľ. F. presťahoval do Prahy so svojou rodinou, kde žijú aj jeho deti a vnúčatá. Syn Martin a jeho rodina vedú dve vydavateľstvá, ktoré vydali aj bestseller Šifra mistra Leonarda. Dcéra Anna, tiež absolventka FAMU, žije v Prahe. Manželka Ľ. F., Oľga Feldeková, je známa českým čitateľom, rovnako ako herečky z rodiny Feldekových. Ľ. F. sa od mladosti hlási k českým väzbám a jeho dielo je známe aj v českých divadlách. V posledných rokoch napísal niekoľko hier v češtine a aktívne sa zapájal do českého verejného života, vrátane protestu proti väzneniu Václava Havla. Ukážky z jeho textov sú kombinované s chronologickými spomienkami a fotografiami, čím vzniká pestrý a zábavný pohľad na jeho život a dobu, ktorú prežil v súvislosti s Prahou.

Publikácia predstavuje najstaršie písomné pamiatky z historického obdobia Veľkej Moravy viažuce sa k územiu dnešného Slovenska. Jej cieľom je čitateľovi objasniť spoločenskú, umeleckú a historickú hodnotu staroslovienskych textov. Značná pozornosť je venovaná ukážkam z veľkomoravskej literárnej tvorby - predkladá pôvodné texty i preklady doplnené komentovanou časťou. Ide napríklad o dokumenty Zákon súdnych ljudem, Kyjevské listy, Cividalské evanjelium, Nomokánon, Napomenutie vladárom. Týmto spôsobom chce priblížiť a sprístupniť čitateľovi činnosť Konštantína a Metoda, obsahom ju možno zaradiť do celkového spoločen­ského a kultúrneho vývinu našich predkov v 8. a 9. storočí. Publikácia obsahuje nádherné ilustrácie a umelecké fotografie dokumentov a je vydaná k 1150. výročiu príchodu Konštantína a Metoda na naše územie.

Sonety je básnická sbírka 154 sonetů, kterou napsal William Shakespeare. Jejich tématy jsou láska, krása, politika a pomíjivost života a citů. Souběžný anglický text. 22-098-76

Veselé básničky pre čitateľov od 6 rokov. 66-093-82

Znovu vychází jedna z nejoblíbenějších her světové dramatiky s neméně slavným titulním hrdinou, v překladu Jaroslava Vrchlického v úpravě Gustava Francla, jež ho zbavila všech archaických slovesných tvarů a zpřístupnila ho i modernímu čtenáři.

Knižné vydanie dvoch najúspešnejších divadelných hier o Jánošíkovi - legendárny muzikál Na skle maľované sa na Slovensku hrá už vyše 30 rokov, Z dreva vyrezané - prešiel divadlami po celom Slovensku aj v Čechách. Kompletné texty hier s doslovom oboch autorov dopĺňajú profesionálne fotografie z divadelných inscenácií. Prvé vydanie.

Miroslav Válek, Lubomír Feldek, Ján Ondruš, Ján Stacho, Jozef Mihalkovič a rudolf Sloboda - členovia legendárnej Trnavskej skupiny. Trnavská skupina bola vlastne čosi ako karambol, krátka divoká jazda, ktorá sa skončila síce zle, ale nielen pre skupinu — ani socialistický realizmus, do ktorého narazila, nevyviazol z toho so zdravou kožou. Dá sa povedať, že v apríli 1958 si naposledy namýšľal, že má v hrsti slovenskú literatúru, odvtedy skutočnú moc nad ňou navždy stratil. Tak sa zrodilo nielen prekliatie, ale aj historický význam trnavskej skupiny. Skupina sa pokúsila vystúpiť s programom odideologizovanej poézie — viac než ideológii dôverovala zmyslovej konkrétnosti. Odtiaľ prezývka konkrétisti. Pod tento termín liberálna kritika zahrňovala produkciu básnikov Jána Stacha, Jána Ondruša, Jozefa Mihalkoviča a Ľubomíra Feldeka.

Nová výmyselná knižka Ľubomíra Feldeka obsahuje cyklus príbehov, ktoré vážne i nevážne poodhalia čitateľom čo-to o jeho živote i diele a, pravdaže, i o dobe. Autor sa v tejto knižke ustavične a o všetkom zhovára so svojou všadeprítomnou ženou Oľgou, ktorá je takisto známou spisovateľkou a navyše televíznou „zabávačkou“. Feldekove poviedky sú vlastne jediným príbehom – príbehom jeho života, ktorý sa však skladá iba z čriepkov, veselých i smutných historiek, poprestýkaných autorovmu srdcu najbližšími vlastnými básňami, medzi ktorými nechýba aj pôvodne zošrotovaná Hra pre tvoje modré oči. A pretože v živote každého človeka sa zrkadlia aj dejiny – aj v živote postáv, ktoré defilujú v tejto knihe pred čitateľom, sa odzrkadlil kus dejín.

Kniha obsahuje sebrané výroky amerických otců, které pronášejí ke svým dětem při nejrůznějších příležitostech. Kniha, která potěší většinu čtenářů, je doprovázena pěknými ilustračními fotografiemi.

V básnickej zbierke Lekárnička zamilovaných sa autor majstrovsky pohráva so slovom a jeho významom. Úvodné básne sú venované rozličným podobám lásky. Druhá časť je už zamýšľaním sa nad zmyslom života.

Kultové dielo slovanskej pornografie od neznámeho autora pre svojich dobrých priateľov a známych vydali Ľubomír Feldek a Ivan Popovič v náklade 100 exemplárov.

Básnický denník z obdobia Putinovej "špeciálnej operácie" na Ukrajine. Ľubomír Feldek zostavil skoro deň po dni od 24. februára 2022 facebookové statusy, svoje i prekladané básne ruských a ukrajinských autorov (aj Jána Kollára so Slávy dcerou) ktoré napriek svojmu veku sú stále a mimoriadne teraz aktuálne.

Výber zo súčasnej sovietskej publicistickej poézie.

Edičná poznámka: Prítomný zväzok Vybraných spisov Ľubomíra Feldeka je zostavený zo samostatne vydaných zbierok Hlava, ktorú som mal vtedy (1967) a Jantárový svet (1977), ktoré sú si v celom doterajšom autorovom básnickom diele blízke totožným tvorivým postupom, tematickým zameraním a vekovou adresnosťou. Vnútorné usporiadanie jednotlivých zbierok je totožné s kompozíciou pôvodných knižných vydaní.

Ľubomir Feldek sa pri ich písaní nechal inšpirovať nielen folklórnymi podnetmi rôznych európskych národov, ale aj najväčšími európskymi literárnymi géniami, ktorých tvorbu prebásňoval. Miroslavom Cipárom ilustrovaná rozprávková kniha ponúka čitateľovi nielen 26 rozprávok, ale aj krátke medailóny o každom autorovi doplnené kresbami portrétov jednotlivých spisovateľov.

Divadelná hra Ľubomíra Feldeka Skúška mala premiéru v roku 1988, tesne pred Nežnou revolúciou. Autor v nej nastavil zrkadlo vtedajšej vládnej moci. V niekoľkostranovom úvode vysvetľuje okolnosti vzniku tejto hry s ohľadom na historické súvislosti od roku 1968 po atmosféru nasledujúcej normalizácie. V hlavnej úlohe vtedajšej inscenácie bol Milan Kňažko, ktorý účinkovanie ukončil nástupom do politického života počas Nežnej revolúcie.