Ivan Mojík Knihy

Zbierka koláží slovenského surrealistického autora.

Zbierka poézie slovenského surrealistického autora.

V tematicky a motivicky rôznorodej zbierke Divé stromy neplačú Ivan Mojík tiež využíva postupy surrealistickej poetiky, verše sa vyznačujú značnou hravosťou, ale väčší dôraz je položený na významovú priezračnosť jednotlivých lyrických textov. Ide o básne, ktoré napísal v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ale v čase vzniku ich nemohol publikovať.

Posledná zbierka poézie slovenského básnika Ivana Mojíka

Výber z básnickej tvorby slovenského básnika.

V básnickej zbierke Popoludnie v štvrtom rozmere (1991) sa autor prostredníctvom inovovaných postupov surrealistickej poetiky snaží vyjadriť pocity človeka našej protirečivej súčasnosti.

Básnik Ivan Mojík (1928) vydal doposiaľ desať básnických zbierok. Dlhý čas pracoval ako novinár (rozhlas, Mladá tvorba, Práca, Romboid), v rokoch „normalizácie“ bol zamestnaný ako korektor v tlačiarni. Píše recenzie, robí koláže a napísal mnoho rozhlasových pásiem o avantgardných umeleckých osobnostiach (Lautréamont, Rimbaud, Breton, Marinetti, Utrillo a i.). V spolupráci s filológmi preložil a vydal viacero prekladov básnických a dramatických diel (Shakespeare, Calderon de la Barca, Verhaeren, Shelley, Lope de Vega, Kalevala, Harasymowicz, Updike a i.). V jeho interpretácii vyšla Homérova Odyssea, prerozprávaná pre mládež. Od zbierok Rozbíjanie sarkofágu (1969) a Popoludnie v štvrtom rozmere (1991) hlási sa programovo k avantgardným umeleckým hnutiam (surrealizmus).

Slovenský surrealista sa predstavuje najnovšími veršami, nasýtenými obraznosťou a nápadmi, a dokazuje nám tak, že nič z avantgárd nie je mŕtve..

Publikácia ONESKORENÉ VINOBRANIE je tak trochu výnimočná preto, lebo výber textov a ich redakcia sú poznačené dosť subjektívnymi kritériami. Zostavovateľ do nej zaradil texty autorov, ku ktorým má osobitý vzťah, od ktorých sa učil a ku ktorým sa s väčšou či menšou intenzitou v priebehu svojej umeleckej aktivity vracal. Paul Verlaine, Jean Arthur Rimbaud, Filippo Tommaso Marinetti, Guillaume Apollinaire, Tristan Tzara, Paul Eluard či André Breton (hoci ten v prítomnom výbore zastúpený nie je) predstavujú pre Ivana Mojíka, autora niekoľkých básnických zbierok, koncentrát tých úsilí a snáh, o ktoré sa moderná európska lyrika v minulom období usilovala. Ivan Mojík prebásňoval ich texty z doslovných prekladov svojej ženy Drahomíry Mojíkovej, ktorá bola za svojho života jeho neoceniteľnou spolupracovníčkou a tlmočníčkou. Aj preto je kniha venovaná jej pamiatke.