Pavol Strauss Knihy

Pri čítaní knihy sa dozviete v koncentrovanej podobe najhlbšie pravdy života. Lebo "aforizmus je centrom každého diela".

Knihu básní autora Pavla Straussa nazvanú "Slovenské básne", vydalo Vydavateľstvo Michala Vaška ako ôsmu z desať zväzkovej edície známych i neznámych, nepublikovaných prác tohto výnimočného autora, konvertitu, kresťanského humanistu a demokrata. Jeho rukopisné práce sa mohli slobodne uverejňovať až po páde totalitného režimu. Vydanie súborného diela vzniklo pri príležitosti autorovej storočnice. "Písal básne celý život, od mladosti až do osemdesiatky. Stať sa básnikom, bolo najvyššou literárnou ambíciou Pavla Straussa. No prerástol sám seba ako vynikajúci esejista, autor priam poeticky postriebrených esejí, brilantných myšlienkovo i štylisticky." … "Ako intelektuál Strauss nemohol upadnúť do sentimentálnej zbožnosti - je typom spirituálno-filozofickej zbožnosti, so sklonom k meditatívnosti." ... "Pretože - navyše kritický intelektuál pri nastoľovaní morálnych tém (celosvetový morálny chaos a úpadok, ohrozujúce jestvovanie ľudstva v pretechnizovanej ére) bol viac "kárateľ"než "kazateľ" - išlo mu o záchranu a spásu človeka, o ukazovanie pozitívnych životných ciest. Pritom nemoralizoval, chcel etizovať a spiritualizovať, jeho poézia vôbec nebola nábožensky tendenčná. Pretože reagoval ňou celé desaťročia, sú v nej mnohoraké témy, v mnohoznačných i mnohozvučných akordoch. Aj týmito slovami charakterizuje básnickú tvorbu Pavla Straussa Július Pašteka.

"Preklady a korešpondencia" - tak je nazvaná posledná kniha z desať zväzkovej edície známych i neznámych, nepublikovaných prác výnimočného autora, konvertitu, kresťanského humanistu a demokrata Pavla Straussa. Tento záverečný zväzok má inú náplň než predchádzajúce, obsahuje Straussove preklady, korešpondenciu a bibliografiu. I preklady boli totiž súčasťou literárneho apoštolátu tohto konvertitu. Mali podobný zmysel ako jeho esejistika: šíriť najvyššie pravdy kresťanskej viery, duchovne prehlbovať život jednotlivcov i národa, budovať svet všeľudského bratstva a lásky, nepochybne i vyššej kultúrnosti. Pavol Strauss sa nebál preložiť do slovenčiny i také náročné diela náročných autorov, akými boli "Človek Jób hovorí s Bohom" od nemeckého jezuitu Petra Lipperta, či karmelitánky Ody Schneiderovej "Kňazstvo ženy". Nebyť "februára 1948" Strauss by bol aspoň podnietil prekladanie ďalších náboženských autorov, ak by sám nebol stihol - pre nadmernú lekársku aktivitu - prekladať z nemeckých či francúzskych odborníkov, mal široký európsky rozhľad. Straussova korešpondencia je na úrovni jeho esejistiky, jeho listy sa čítajú s umeleckým pôžitkom, tematicky aj štylisticky - sú reflexívne, sú to listy mysliteľa.

Siedma kniha edície známych i neznámych, nepublikovaných prác Pavla Straussa nazvaná "Život je provizórium" obsahuje meditácie, modlitby, reflexie a retrospektívy autora. Július Pašteka o nich hovorí: "Kto sa zahĺbil do meditácií či ponoril do modlitieb Pavla Straussa, dosť ľahko by pripustil,že možno hovoriť priam o akomsi "kňazstve" tohto výnimočného konvertitu. Je plný pokornej zbožnosti a jeho meditácie i modlitby (nehovoriac o mnohých jeho duchovných esejach) akoby boli súčasťou adorácie pri oltári."... "V čo veril ao čom písal, nielen rozumom premyslel, rovnako i srdcom precítil - s transcendentom hoviazalo puto lásky"... … "Každý túži viac po moci ako po dokonalosti. Každá materiálne determinovaná moc jepláštikom nepriznaného strachu pre tých, ktorým je vyvolenosť výdobytkom, problémommnožstva, alebo historickou determinovanosťou. Je to karikatúra zodpovednosti, nakreslená voveľkom formáte na horizonte dejín. Tým, ktorým je vyvolenosť problémom milosti, moc jesladkým, ale bôľnym bremenom. I pri rovnakých individuálnych osudoch skončia tí prví akoobesenci, tí druhí ako učeníci. Tí prví žili pre ideu, tí druhí pre ňu zomreli" ...

Straussov rukopis Sme mocnejší než čas na prvý pohľad pripomína denník. Pozoruhodná skutočnosť: berie pero do rúk každý deň, aby do rubriky zajtrajšieho dňa zaznamenal niekoľko viet. Straussov denník teda vznikal v roku 1989. V dejinách Slovenska je to rok prelomový – končia sa časy jedného typu sociálneho experimentovania s človekom a začínajú sa časy nové – oveľa prajnejšie aj k autorovi. Publicisti a doboví reformátori si prichádzajú na svoje. Lenže filozof, transcendentalista, umelec a vedec Strauss, vítajúci zmeny, pozerá sa na ne cez prizmu tisícročných zápasov ľudského ducha, cez zväčšovacie sklo zápasov ducha a tela, dobra a zla, víťazstiev a porážok ako na magistrály dejín. Eviduje spoločenské zmeny, ku ktorým postupne dochádza.

Druhý zväzok z desaťzväzkovej edície známych i neznámych, nepublikovaných prác Pavla Straussa, ktorý je pripravovaný pri príležitosti blížiacej sa autorovej storočnice. Kompletné dielo predstavuje autora ako všestranného spisovateľa európskeho formátu, vzdelaného mysliteľa a prenikavého intelektuála s kresťanským svetonázorom. Jeho myšlienky napomáhajú prekonávať šíriaci sa nihilizmus a dehumanizáciu človeka 21. storočia a do slovenskej literatúry vnášajú nové pozitívne a humanistické perspektívy.

"Koniec sveta nie je termínovaný, ale apokalyptickí jazdci sú už pustení. Obrovské finančné machinácie, degradácia hodnôt ľudskosti, celosvetová prostitúcia, agresivita terorizmu sprava i zľava v odnožiach nacionalizmov, nešetrné vojny, otrasenie posledných ideálov, náboženstvá rozožierané skepsou. Všetky celosvetové morálne hodnoty sú vysmievané. Len sa obávam, že nám to Boh znovu predloží na účte a dôjde k ešte apokalyptickejším hrôzam, ale vlastnej výroby." Do hĺbok sveta i ľudského vnútra sa ponáral Pavol Strauss, jeden z najväčších slovenských literárnych géniov 20. storočia. Do ľudských útrob sa vnáral cez deň ako profesionál - chirurg, a po večeroch ako hĺbavý človek, ktorému nie je ľahostajné všadeprítomné nivočenie. A hoci videl ako zlo vie rozožrať telo či ducha, napriek tomu nestrácal odvahu ku každodennému životu. Kde ju naberal, napovedia eseje piatej časti súborného vydania Straussových nepublikovaných literárnych a mysliteľských diel. Alebo snáď našepkáme?... Straussova indícia znie: "V Božích rukách sme stále, v satanových - len napoly."

Tretí zväzok z desaťzväzkovej edície známych i neznámych, nepublikovaných prác Pavla Straussa, ktorý je pripravovaný pri príležitosti blížiacej sa autorovej storočnice. Kompletné dielo predstavuje autora ako všestranného spisovateľa európskeho formátu, vzdelaného mysliteľa a prenikavého intelektuála s kresťanským svetonázorom. Jeho myšlienky napomáhajú prekonávať šíriaci sa nihilizmus a dehumanizáciu človeka 21. storočia a do slovenskej literatúry vnášajú nové pozitívne a humanistické perspektívy.

Predkladaný deviaty (predposledný) zväzok Zobraných literárnych a mysliteľských diel Pavla Straussa, ktorý vyšiel signifikantne na storočnicu autorovho narodenia, má z hľadiska vari prozreteľnostného osobitné postavenie v rámci toho všetkého, čím sa Strauss do slovenskej kultúry zapísal. Naskytuje v podstate akýsi súhrnný pohľad na jeho počiatočné životné hľadanie, pri etablovaní sa ako osobnosť. Preklenuje dúhovým oblúkom obdobie od jeho literárnych začiatkov až po jeho konverziu, a to konverziu hneď dvojitú: jednak v dominantnosti literárneho jazyka tohto tvorcu, jednak - a to najmä - v jeho svetonázorovom a náboženskom smerovaní. Ako spisovateľ mysliteľ patrí Pavol Strauss jednoznačne a neodškriepiteľne do slovenskej literatúry, je v nej výraznou a nezameniteľnou osobnosťou a dnes si ho výslovne ctíme ako klasika. Jeho duchovné a literárne korene sú však v slovenskom kultúrnom židovskom milieu s nemeckým jazykovým povedomím, s orientáciou na výrazné diela svetovej kultúry. Straussove básne písané po nemecky ozrejmujú nám v časovej postupnosti jeho zrenie ako literáta aj ako človeka hľadajúceho zmysel života a húževnato pracujúceho na svojom vnútornom raste. (Teofil Klas)