Albert Marenčin Knihy

Historicko-mytologický průvodce po různých místech Československa, ke kterým se váží zajímavé legendy a pověsti.

Albert MARENČIN (26.7.1922, Bystré nad Topľou), scenárista a dramaturg Slovenskej filmovej tvorby, spisovateľ, básnik, prekladateľ, výtvarník, člen Skupiny českých a slovenských surrealistov a Patafyzického kolégia v Paríži. LATERNA MAGIKA je výber z jeho básnických textov surrealistickej a patafyzickej proveniencie, vo veršoch i v próze, ktoré v tomto dvojjazyčnom francúzsko-slovenskom usporiadaní vychádzajú prvýkrát pri príležitosti básnického festivalu CAPALEST, Banská Štiavnica 2006.

Ilustrácie: Albert Marenčin. Foto Martin Marenčin. Typografia: Albert Marenčin ml. Doslov: Bohuslav Kováč. Nikdy a Návraty na Muráň - autobiografická koláž, spomienky a úvahy, snové záznamy, životopisné a memoárové texty, básne a prózy spisovateľa, básnika, surrealistu, prekladateľa a kolážistu, člena patafyzického kolégia Alberta Marenčina, v ktorých sa vracia k otázkam ľudskej slobody a umeleckej tvorivosti na pozadí svojej básnickej a kolážovej tvorby. Kniha je bohato ilustrovaná autorovými kolážami a fotografiami. Zatiaľ, čo v prvej časti (Nikdy) sa spomienky striedajú s básňami a surrealistickými textami, druhá časť (Návraty na Muráň) obsahuje štúdie, eseje a úvahy o surrealistickom hnutí a jeho protagonistoch.

Spomienky na moje životné príbehy a na tých, čo ma pri nich sprevádzali. Boli to roky dospievania a mladosti, keď som sa usiloval využívať všetky svoje tvorivé schopnosti a ambície. Snažil som sa uplatniť v každej činnosti, ktorá sa mi ponúkla – od básnických a výtvarných pokusov až po noviny a film. Skúšal som všetko, čo ma provokovalo a lákalo, a so všetkým neznámym som si meral sily. Boli to takpovediac moje učňovské roky, ktoré sa však neskončili nijakým výučným listom ani diplomom a trvajú dodnes.

Zbierka poézie jedného z najvýraznejších predstaviteľov slovenského surrealizmu. Podstatnú časť knihy tvoria básnické texty, ktoré vznikli v rokoch 1966-1976 a boli prvý raz uverejnené vo francúzskom preklade v surrealistickej revue Bulletin de Liaison Surréaliste (Paríž 1970-1976) a prvýkrát knižne publikované takisto vo francúzštine pod titulom L'Instant de la Vérité (Bordeaux 1976), s výnimkou básne Okamih pravdy, ktorá vyšla tlačou ako bibliofília s ilustráciami Karola Barona v Dolnom Kubíne roku 1972. Z uvedených francúzskych publikácií boli jednotlivé básne preberané v nasledujúcich rokoch do rôznych francúzskych, švajčiarskych a kanadských časopisov a antológií. V slovenskom znení boli okrem spomínanej básne Okamih pravdy všetky ostatné prvý raz publikované v samizdatových zborníkoch Surrealistickej skupiny v Československu Otevřená hra (1978) a Opak zrcadla (1985) a v samizdatových vydaniach autorových kníh Nikdy (1984) a Návraty na Muráň (1987). Po roku 1990 boli viaceré z týchto textov ako aj všetky nové básne uverejňované v časopisoch Analogon, Literární noviny, Iniciály, Kultúrny život, Romboid a Tvorba.... celý text

Kritické, iróniou a humorom nadľahčené úvahy o spoločenských a politických problémoch, o cnostiach a nerestiach, s ktorými sa v každodennom živote potýkame a pokúšame sa ich raz serióznou analýzou, inokedy anekdotickými nápadmi riešiť... Celý tento pestrý súbor anekdot, úvah a príbehov, rozprávaný bežnou publicistickou rečou, neznižujúc sa do bulvárneho tónu a slovníka, ale ani sa nevyvyšujúc do filozofického teoretizovania, osloví rovnako každého čitateľa, ktorý vie nielen čítať, niekedy aj medzi riadkami, ale prečítané aj domýšľať a pochopiť.

Zbierka najnovších aforizmov básnika, dramatika a satirika Petra Gregora. Fuj, ty naozaj nepoznáš mieru, pohoršil sa okoloidúci, keď uvidel opitého Majstra ležať v jarku. Že sa nehanbíš, odpľul si a namáhavo fučiac, kráčal, kráčal, kráčal. Čiu mieru? prebral sa Majster z mrákot a vzlietol.

Kniha zachytáva formou rozhovorov so známym košickým výtvarníkom Júliusom Jakobym obraz jeho života a diela.

V pozostalosti Alberta Marenčina sa našli desiatky zošitov s denníkovými záznamami, myšlienky, nápady, úvahy. Jeden z nich – v koži viazaný, na krásnom papieri sa objavil len nedávno. Záznamy, ktoré si doňho zapisoval od roku 1996 až do roku 2017 sú jeho osobné vyznania, postoje názory na témy, ktoré považoval za najdôležitejšie. Dominujú témy slobody a rovnosti, básnickej tvorby a tvorby ako takej, racionality a imaginácie. Surrealizmus, ktorý ho v mladosti “zasiahol ako blesk” vnímal ako oslobodenie ducha. Jeho ľavicovým názorom najviac konvenovala Trockého permanentná revolúcia. Na druhej strane píše, že je konzervatívec, drží sa včerajších názorov, spomína na svoje postoje, skutky i nadšenie, ktoré robili jeho život bohatým a krásnym aj keď vo vtedajších názoroch bolo veľa ilúzií a omylov – no bolo v nich predovšetkým to, čo dokázalo nadchnúť, zapáliť, pozdvihnúť myslenie a city nad pragmatickú všednosť, nad šedivý pragmatizmus a prízemnosť každodenného života. Polemizuje s autormi (Rudo Sloboda, Dominik Tatarka, JurajŠpitzer), často aj sám so sebou.