Eugen Löbl

V mladosti bol príslušníkom DAV-u, v ktorom sa zoskupovali komunistickí a ľavicovo orientovaní intelektuáli. Löbl spolupracoval najmä s V. Clementisom, L. Novomeským, G. Husákom, D. Okálim a inými.

Od roku 1945 pôsobil ako námestník ministra na Ministerstve zahraničného obchodu v Prahe a v tejto funkcii zotrval až do svojho zatknutia v roku 1949. V novembri 1952 bol v Slánskeho procese odsúdený za „velezradu, vyzvedačstvo a sabotáže" na doživotie. V roku 1963 bol pozbavený viny a rehabilitovaný. Dňa 1. apríla 1964 bol prijatý do služieb Štátnej banky československej, krajská pobočka Bratislava, ako jej riaditeľ. Vo svojich teoretických prácach a úvahách sa venoval problematike zefektívnenia vtedajšej socialistickej ekonomiky. Podieľal sa na príprave ekonomickej reformy. Po udalostiach v auguste 1968 Löbl tušil, že jeho predstavy o realizácii ekonomickej reformy sú nadobro pochované, a preto sa rozhodol navždy opustiť republiku. Usadil sa v USA, kde v rokoch 1969 - 1976 pôsobil ako profesor ekonómie a politických vied na viacerých univerzitách. Stal sa podpredsedom Svetového kongresu Slovákov, kde pôsobil ako hlavný národohospodársky odborník. Bol blízkym spolupracovníkom Š. B. Romana, s ktorým napísal populárno - vedeckú knihu Zodpovedná spoločnosť.