Daniil Granin Knihy

Základním tématem jeho románů a povídek je romantika vědecké práce, kterou naleznete i v tomto románu tohoto ruského prozaika...

Obraz malebného zákoutí malého ruského městečka Lykova, vytvořený ve 30. letech známým malířem Astachovem, je prapůvodní příčinou základní zápletky a mnohých dějových zvratů rozměrného románu předního leningradského prozaika Daniila Granina. Přiměje totiž předsedu městského výkonného výboru Losjeva, aby vytáhl do boje s byrokracií a neúctou k historickým památkám, aby zachránil přirozené místo oddechu všech Lykovčanů před stavbou nového závodu. Nejen Losjev sám, ale i mnohé další postavy tohoto pozoruhodného románu musí projít složitým, nelehkým obdobím vnitřní očisty a změn v zaběhaných myšlenkových schématech.

Soubor šesti povídek leningradského spisovatele (Někdo přece musí, Úvahy nad portrétem, který neexistuje, Dům na Fontance, Druhá varianta, Místo pro pomník, O jednom vědci a jednom císaři) čerpá náměty z prostředí technické inteligence. Do postav jejich hrdinů autor promítá etické principy vědecké práce a ukazuje nebezpečí, jež pro vědce znamená lhostejnost, pocit sebeuspokojení a snaha po snadné kariéře.

Životopisný román o sovětském biologovi, zakladateli biofyziky a průkopníkovi sovětské genetiky N.T. Resovském.

Táto kniha rozpráva príbeh ľudí, ktorí sa počas blokády Leningradu usilovali odolať náporu vojny a vyrovnať sa s vlastnou bezútešnou situáciou. Každodenné bombardovanie, hlad, zima, všadeprítomná smrť. Tí, ktorí prežili, zanechali pre nás odkaz vo forme denníkov alebo svedectiev - Lýdia Georgievna Ochapkinová, mladá žena s dvoma malými deťmi; šesťnástročný mladík Jura Rjabikin; historik Georgij Alexejevič Kňazev. Spomienky sú prepísané bez akýchkoľvek redaktorských zásahov, aby sa čo najvernejšie zachoval genius loci jednej z najväčších kataklyziem moderných dejín civilizácie, svedectvo o ľudskej snahe prežiť. Tieto zápisky len občas dopĺňajú záznamy či spomienky ďalších osôb, vrátane Daniila Granina, ten vtedy počas zákopovej vojny bojoval v prednej línii obrancov Leningradu. Táto verzia diela, ktorá vyšla v slovenčine je podstatne skrátená, vychádza z anglicky upraveného vydania, s ktorým Granin, niekoľko rokov po smrti Adamoviča, súhlasil.

Známy spisovateľ zasvätil viaceré svoje diela ľuďom vedy. Jeho hrdinovia sa však prejavujú aj ako občania a osobnosti silných charakterov. Takýmto dielom je aj náš román, vypovedajúci o živote spoluzakladateľa sovietskej genetickej školy N. V. Timofejeva-Resovského prezývaného Zubor. Román a spoločenskú situáciu, ktorá vznikla okolo neho, autor charakterizuje takto: „Zubor mal veľa protivníkov už pred uverejnením románu a som tomu rád, pretože to svedčí o jeho potrebnosti. Kto sú jeho protivníci? Predovšetkým stúpenci akademika Lysenka - lysenkovci, ktorí ešte vždy zaujímajú významné posty. Je ich dosť v poľnohospodárstve i v poľnohospodárskej vede. Sú to ľudia, ktorí svojho času prenasledovali môjho hrdinu, šírili o ňom klebety a neradi vidia jeho rehabilitovanie. Napísal som román o zložitostiach, ktoré tu reálne boli aj sú, ktoré charakterizujú situáciu vo vede všeobecne. Áno, aj vo vede prebieha prestavba, ale zatiaľ asi nedostatočná. Veda bola svojho času módna, výhodná, uchytilo sa v nej veľa pseudovedcov, už spomínaných lysenkovcov.“ Granin vytvoril nekonvenčný portrét nekonvenčného človeka, ktorý pokladal za vec cti nepodľahnúť vedeckému šarlatánstvu.