Viktor Krupa Knihy

Výklad polynéské mytologie a kosmogonie v celkovém kontextu oceánských kultur.

Početný kolektiv autorů-odborníků včetně těch, kteří dlouhodobě působí na zahraničních univerzitách a ústavech, napsal pod vedením redakce Orientálního ústavu AV ČR více než 500 životopisných hesel s obsáhlou bibliografií, počínaje středověkými učenci a konče soudobými specialisty výše uvedených oborů, ať již jde o jazykovědce, historiky, etnografy či literární vědce a překladatele. Slovník však obsahuje i hesla umělců, spisovatelů či cestovatelů, jejichž dílo bylo těmito exotickými oblastmi ovlivněno či naopak zprostředkovávalo kulturní poselství Orientu, Afriky či Latinské Ameriky českému publiku.

Posvátný spis šintoismu (japonské náboženství shinto) a nejstarší japonská kniha (kronika z r. 712), jedno z nejvýznamnějších děl světové mytologie. Z různých pramenů (jmenovitě uvedených v bibliografické příloze) do slovenštiny přeložil a úvodem a poznámkami opatřil PhDr. Viktor Krupa, DrSc, přední slovenský orientalista, odborník na japonskou kulturu a ředitel Ústavu orientalistiky Slovenské akademie věd. Překlad do češtiny a grafická úprava F. R. Hrabal.

Napínavý román z období poloviny minulého století na ostrově Hong-kong vypráví o střetu dvou kultur a náboženství, ve kterém jde o boj o zisky z legálních i nelegálních obchodů a rozhoduje se o dalším osudu obchodních i politických vztahů Británie s Čínou.

Jazyky sveta v priestore a čase je encyklopédia o jazykoch sveta, ktorú vydalo vydavateľstvo Veda v roku 1996 ako druhé, doplnené a prepracované vydanie encyklopédie z roku 1983 Jazyky sveta. Encyklopédia obsahuje na úvod predslov (Pár slov na úvod), rozpravu o jazykoch a jeho dejinách (Jazyk a jeho stručná charakteristika). Samotné jadro obsahuje heslá o jazykoch sveta roztriedené podľa jazykových rodín. Za nimi je zaradený výklad lingvistických termínov a štatistiky o krajinách sveta a jazykoch.

Po úspešnej knihe Jazyky svete (1983) autori, poprední slovenskí orientalisti, predstavujú pokračovanie o tom, ako sa jazyk všetkých historických a súčasných spoločenstiev materializuje v písomnom prejave. Vynález písma, prirovnávaný k objavu ohňa, umožnil človeku prekonať časové a priestorové obmedzenia a získať novú dimenziu. Zaujímavé je sledovať vývoj písma od ikonografických predstupňov cez jeho formalizáciu až po súčasnú koreláciu s jazykom, čo autori zasadzujú do historického kontextu. Písmo sa rozšírilo s rastom gramotnosti a vynálezom papiera a kníhtlače, pričom dnes zohráva v živote človeka kľúčovú úlohu. Písomné texty umožňujú rýchlejšie a efektívnejšie získavanie informácií než hovorená reč. Autori prezentujú súhrn poznatkov o písme populárnou formou, pričom kombinujú klasifikačné systémy a rešpektujú rôzne interpretačné varianty. Takto čitateľ lepšie pochopí typologické odlišnosti písomných sústav, ich genetické a geografické väzby. Hlavnou prednosťou diela je, že písmo umožnilo uchovávať vedomosti a skúsenosti generácií pre budúcnosť, čím sa stalo medzníkom v prechode z predhistórie do histórie. Kniha podáva zložitú problematiku prístupne, provokuje myšlienky a podporuje samostatné uvažovanie, čo by bez písma nebolo možné.

Staré havajské povesti sú zaujímavým obrazom života dávnych Havajčanov. Hovoria o tom, ako sa pôvodní obyvatelia ostrovov správali k bohom, kráľom, rodičom, súrodencom, mužom, ženám. Čomu sa smiali, čím pohŕdali, čo obdivovali. Povesti stvárňujú najrozmanitejšie motívy každodenného života, najmä však motívy bojové a ľúbostné.

Pedro Fernández de Quiros, Portugalec v španielskych službách, patrí celkom isto k najpozoruhodnejším postavám obdobia veľkých objavných ciest. Koncom 16. storočia, keď sa Quirosovo meno po prvý raz zapísalo do dejín námorných plavieb, bol Tichý oceán ešte skoro úplne neznámym morom. Meno "Tichý" mu dal ďalší Portugalec v španielskych službách, Magalhaes, ktorý ho preplával ako prvý. Zvolil si však trasu, na ktorej neležia skoro nijaké ostrovy, a tak úloha preskúmať nepredstaviteľne rozľahlý ostrovný svet pripadla jeho nástupcom.

Noc v Bombaji (1940), druhý Bromfieldův "indický" román u nás vyšel poprvé v roce 1946, nynější druhé vydání v Melantrichu je obnoveným a upraveným vydáním z tohoto roku. Hlavním motivem románu je příběh romantické lásky, která pomůže svou čistotou a silou najít smysl života krásné, požitkářské ženě, znuděné penězi, prázdným životem a přízní mužů. V Bombaji, největším indickém přístavu, kde se mísí prvky západní a východní civilizace se sešla skupinka dobrodruhů z celého světa, snažící se zahnat nudu v hranách, barech, na dostizích a na večírcích u bohatého a zhýralého mahárádži. Odehrávají se zde jejich malá osobní dramata, osnují se pletichy, proplétají se složité vztahy, ale každý z těchto lidí hledá únik z kolotoče nudy a mravní prázdnoty. S těmito ztroskotanci a prázdnými požitkáři ostře kontrastují lidé, kteří objevili smysl svého života v práci pro Indii, jejíž rozmanitou společnost a bohatou i krutou přírodu si zamilovali.

Austrália, najmenší a najredšie osídlený kontinent, je od ostatných svetadielov oddelená tisíckami kilometrov, pričom najbližšie sú ostrovy juhovýchodnej Ázie, ako Papua-Nová Guinea. Tento ostrovný most zohral kľúčovú úlohu pri osídlení kontinentu pred viac ako 50 tisíc rokmi. Izolácia umožnila austrálskym domorodcom zachovať svoj tradičný spôsob života a kultúru po tisíce rokov. Pri objavení Austrálie Európanmi v roku 1602 bola kultúra domorodcov považovaná za najnižší stupeň vývoja. Prvú kolóniu založili Angličania v roku 1788, čo viedlo k postupnému vytláčaniu pôvodného obyvateľstva a úpadku ich kultúry a náboženstva. Dnes žijú domorodci prevažne v rezerváciách a ich tradičná kultúra je ohrozená zánikom. Podľa sčítania z roku 2006 tvoria domorodci len 2,5 % populácie Austrálie. Oceánia, ležiaca v Tichom oceáne, lákala moreplavcov a vedcov svojou kultúrou a ostrovmi, ako Havajské ostrovy a Veľkonočný ostrov. Tento región sa delí na Polynéziu, Mikronéziu a Melanéziu, pričom kultúra a náboženské predstavy sa v týchto oblastiach značne líšia. Príchod Európanov spôsobil rapídny pokles domáceho obyvateľstva a zánik tradičných kultúr a jazykov. Cieľom publikácie je oboznámiť čitateľa s geografiou, históriou a kultúrou týchto vzdialených krajín.

Nové obdobie anglického prenikania do Pacifiku sa začalo v polovici osemnásteho storočia, keď vypukla zase anglicko-španielska vojna. Britská admiralita vyslala roku 1740 veľkú výpravu do Tichomoria. Navonok to bolo úctyhodné podujatie a velil mu George Anson. No od samého začiatku sa eskadre doslova lepí smola na päty. Lode sú chatrné, veľkú časť posádky tvoria chorí vyslúžilci a o cieľoch výpravy sa rýchlo dozvedia aj španielske úrady. Pohotovo vyšlú do Tichomoria silnú flotilu pod vedením admirála Pizarra. Obidve výpravy takmer súčasne dosiahnu zlopovestný mys Hoorn a od tej chvíle majú ich osudy veľa spoločné. Ku zrážke medzi nimi vôbec nepríde. Proti Angličanom aj Španielom stojí oveľa nebezpečnejší nepriateľ - more. Anglická eskadra sa rozpadne, loď Wager stroskotá na nehostinnom chilskom pobreží, a tí, čo sa neutopili, musia ešte dlho bojovať, aby si zachránili aspoň holé životy. O ich útrapách hovorí táto knižka.

Karty tohoto příběhu rozdává Wambaugh systematicky a uváženě. Dva mladí hlídkoví policisté a dva stejně mladí, drobní zlodějíčci, jimž má osud uchystat tragické setkání, jsou nejprve pečlivě analyzováni. Před čtenářem vystupují jejich osudy od dětství, takže v okamžiku kolise jsou rozhodnutí a činy hlavních protagonistů jasné a očekávatelné. Logika příběhu vede ke střetu, začínajícího v jedné z losangelské ulici a končícího na okraji cibulového pole. Po tragédii v cibulovém poli by se dalo předpokládat, že vše je jasné a děj bude směřovat ke konci. Jenže kalifornská justice je svět sám o sobě a šikovní advokáti umějí z vraha učinit oběť a naopak. Což znamená, že dlouhé kličkování mezi paragrafy přináší neméně strhující děj, než příběh, který do soudních síní vedl.

Klasické a čtenářsky velmi úspěšné dílo nizozemského historika Johana Huizingy (1872–1945) je široce pojatým portrétem života v Burgundsku, severní Francii a Nizozemí 14. a 15. století. Doba přelomu, v níž se o slovo začínají hlásit nové, renesanční formy, je bohatá na témata a obrazy, jejichž pestrosti autor s chutí využívá. Vedle forem a idejí uměleckých a náboženských zachycuje ideál rytířství, formy lásky, učení mystiků a každodenní život středověkého člověka. Ideální a reálné je tu často v napětí, oba póly jsou však u Huizingy vždy napájeny tímtéž duchem sklonku středověku: vášní, která je velmi živočišná a často velmi bizarní.

Jak funguje jazyk a jak se učíme mluvit? Proč se jazyky během doby mění a proč mají tolik zvláštností a nepravidelností? Tyto a další záhady jazyka odhaluje autor bestselleru Jazykový instinkt, Steven Pinker. Na příkladu pravidelných a nepravidelných anglických sloves autor propojuje oblast přírodních a humanitních věd: historii jazyků, Chomského teorie o jazyku a jejich kritiku, pokusy vytvořit jazyk počítačovou simulací nervových sítí, jak se děti učí gramatické „chyby“, moderní techniky identifikace genů a zobrazení mozku či největší myšlenky z historie západní filozofie.

Když angloirský spisovatel a kněz Jonathan Swift (30. 11. 1667 – 19. 10. 1745) vydal roku 1726 pod pseudonymem Lemuel Gulliver knihu Travels into Several Remote Nations of the World, in Four Parts, by Lemuel Gulliver, First a Surgeon, and then a Captain of several Ships (Cesty k několika vzdáleným národům světa ve čtyřech dílech, napsal Lemuel Gulliver, zprvu ranhojič a později kapitán na několikerých lodích), později zkráceně Gulliverovy cesty, byla během týdne vyprodaná. Přinášíme vám první a známější dvě části tohoto satirického pojednání o lidské povaze a zároveň parodie na tehdejší cestopisy – Cestu mezi trpaslíky žijící v zemi Lilliput a cestu k obrům z Brobdingangu. Protože jde o poměrně složitý a dlouhý text, některé pasáže jsme upravili a zkrátili.

Odborné štúdie a úvahy známeho slovenského jazykovedca, odborníka na polynézske jazyky a literatúru. Publikácia obsahuje Lingvistika ako aktuálna veda; Vývin a jazyk; Vývin a znak; Konvenčné používanie jazyka a Tvorivé používanie jazyka.

Rovnomenná rozprávka z názvu kniha rozpráva príbeh o chlapcovi z broskyne. Kedysi dávno, nevedno kde, žil dedko s babkou. Dedko chodieval do hory na drevo a babka k rieke prať bielizeň. Jedného dňa, keď babka prala na rieke bielizeň, zbadala, že zhora pláva po prúde veľká broskyňa. Keď už chceli babka s dedkom zjesť broskyňu, vyskočil z nej chutný chlapček a pomenovali ho chlapec z broskyne

Krupova kniha zdôrazňuje, že metafora predstavuje širší jav, než sa obyčajne myslí. Zaujíma sa oň nie len jazykoveda a literárna veda, ale aj psychológia, filozofia a niektoré ďalšie spoločenské vedy. Autor má stále na pamäti tento interdisciplinárny charakter metafory, no ťažisko jeho výskumu spočíva pochopiteľne v jazykovej sfére. Určuje rozličné podoby tejto ,,prenášky" reality do rozmanitých jazykov, hľadá jej motiváciu a mnohoraký vzťah ku skutočnosti, jej fungovanie nielen v literatúre, ale vo všetkých oblastiach života. Načrtáva základnú štruktúru metafory a vymedzuje i jej miesto medzi ostatnými trópmi, čiže druhmi jazykových prenosov vonkajšieho i vnútorného sveta, slúžiacich úlohám umenia, vedy a ďalším formám vedomia i ľudskému dorozumievaniu všeobecne.

Cestopisná próza. Tých sedem morí leží medzi strednou Európou a Novým Zélandom, takže v tejto publikácii nám autor priblíži túto ďalekú ostrovnú krajinu. Opisuje tu aj svoju cestu tam a naspäť, okrem Nového Zélandu sa autor zastavil ešte v New Yorku, na Havajských ostrovoch, v Sydney a v Bejrúte.

Maoriovia, pôvodní obyvatelia Nového Zélandu, nepatria čo do počtu k veľkým národom. Hoci Nový Zéland leží bokom od tichomorského ostrovného sveta, Maoriovia sú vetvou polynézskej skupiny národov, ktoré obývajú ostrovy Tichého oceánu od Samoy a Havaja až po Veľkonočný ostrov.Výber povestí a rozprávok sme pripravili do tejto knižky. Všimnite si, akým obľúbeným hrdinom maorijských rozprávok je smelý a šibalský Maui. Vykonal popri huncútstvach aj veľa dobrého: zaobstaral ľuďom oheň, vylovil z mora Severný ostrov, spomalil beh slnka, aby bol deň dlhší. Z rozprávok o Mauim, ale aj ostatných sa dozviete, že Maoriovia boli odvážni a citliví, i keď niekedy vedeli byť aj ukrutní.

Alvaro Mendaňa a jeho objavná plavba k Šalamúnovým ostrovom

Mýty bývajú úzko späté s náboženskými predstavami a zvyčajne ich kladieme do obdobia úsvitu histórie alebo prehistórie národov. Polynézske mýty odrážajú kultúru, históriu a spôsob nazerania na život. Výber bol zostavený tak, aby v ňom boli zastúpené všetky najdôležitejšie typy polynézskej mytológie. Z obsahu: Mýty z ostrovov Tonga, Mýty z Nového Zélandu, Mýty z Cookových ostrovov, Mýty z ostrovov Tuamotu, Mýty z Tahiti... Z majorštiny btongánskych, novozelándskych, mangajských, tuamonskych a tahistských originálov výber zostavil, preložil a upravil PhDr. Viktor Krupa DrSc.

Predkladaný druhý diel učebnice "Moderná spisovná arabčina 2" je druhým, doplneným a prepracovaným vydaním. Organicky nadväzuje na prvý diel a uzatvára sa tým dvojdielna práca, ktorá môže byť použitá tak pri intenzívnom ako aj tradičnom spôsobe výučby, nielen pre štúdium na vysokej škole, ale aj pre štúdium v účelových kurzoch. Základným cieľom je rozvinúť jazykové zručnosti adepta arabčiny po 2 líniách: aktívne - dôkladným zvládnutím komunikatívnej stránky, a pasívne - spoľahlivým orientovaním sa v publicistickom ako aj literárnom štýle spisovnej arabčiny.

Autor spracoval a prerozprával na základe štúdia nových hodnotiacich prameňov niekdajšie zápisy a správy troch významných cestovateľov 19. storočia. Udalosti, ktoré sa prihodili počas výpravy, či už na Havajských ostrovoch, Aleutoch, v Kalifornii alebo Polynézii, osviežil exkurzmi do minulostii súčasnosti ostrovov a vhodne volenými informáciami o kultúre a spôsobe života ostrovanov.

Dejiny Rímskej ríše od zlatého veku Antoninovcov cez vzostup vojenskej autokracie, vpády Gótov, vládu Diokleciána, založenie Konštantínopolu, uznanie kresťanstva, až po koniec Západorímskej ríše. Z anglického originálu The Decline and Fall of the Roman Empire, ktorý vyšiel vo vydavateľstvePenguin Books Ltd, Harmondsworth, Middlesex 1963, preložil Viktor Krupa. Vysvetlivky a doslov (zv. 2) napísal Vojtech Kopčan. Vydanie druhé.

Japonsko sa v mýtoch nazýva krajina ôsmich ostrovov, básnicky aj krajina šachorinových planín. Kniha čerpá z dávnej minulosti, keď sa výmysel prelínal so skutočnosťou a mýtické s historickým.

Cestopis z Polynézie-najvýchodnejšej časti Oceánie, ktorá vždy priťahovala pozornosť moreplavcov, rybárov a vedcov. Z obsahu: Na mape Pacifiku, Acheológovia a Polynézia, Bohovia a legendy, atd... obal, tvrdá väzba, 176+32 príloh, väčší formát.

Výber polynézskych rozprávok v tejto knihe vychádza predovšetkým z mýtov zozbieraných na Novom Zélande, pretože tu sa polynézska mytológia zachovala v najucelenejšej podobe a bez európskych vplyvov. Polynézania vynikali ako drevorezbári a bojovníci, ako stavitelia člnov a moreplavci. Boli to vnímaví pozorovatelia prírody a usilovali sa preniknúť do tajov okolitého sveta a dať veciam zmysel. A z tejto potreby sa zrodili ich mýty, celá sústavy mýtov. Tieto mýty si Polynézania nerozprávali na pobavenie a obveselenie, ale brali ich takisto vážne, ako Európania bibliu.

Havajská mytológia je súčasťou polynézskej mytológie, keď predkovia pôvodných obyvateľov súostrovia sa prisťahovali približne pred tisíc rokmi z Markéz a z Tahiti a doniesli si odtiaľ aj základný repertoár polynézskych mýtických motívov. Dozvieme sa z nich, čomu sa Havajčania smiali, čoobdivovali a nenávideli, ako sa správali k bratom a sestrám, k rodičom a ženám, k priateľom a protivníkom. Poučíme sa, ako pozerali na svet a na svojich bohov, presvedčíme sa, že poznali lásku, vedeli, čo je utrpenie a spravodlivosť.

Širokospektrálna, výstižná a aktuálna charakteristika jednotlivých kultúrno-civilizačných regiónov Ázie, Oceánie a Afriky. Ich historický vývin, folklór, umenie, architektúra, rodina, vplyvy iných kultúr, atď...