Livius Titus Knihy

Titus Livius, narodený v Pataviu, sa v mladosti venoval štúdiu filozofie a rétoriky, ktorú neskôr aj vyučoval. Po príchode do Ríma za vlády Augusta sa zameral na históriu a začal spisovať rímske dejiny od najstarších čias. V Ríme si získal mnohých priateľov a podporovateľov, vrátane samotného Augusta. Na svojich dejinách, známych ako Ad Urbe condita, pracoval až do smrti, pričom napísal 142 kníh, pričom posledná končila udalosťami z roku 9 pred Kr. Livius sa snažil o pútavý štýl, vžíval sa do historických udalostí a osobností, čím ich oživoval a robil nesmrteľnými. Jeho dielo malo plynulý dej a obsahovalo množstvo príbehov o výnimočných skutkoch. Zhrnul doň všetky významné udalosti rímskej histórie až do svojej súčasnosti, čím sa stal najvýznamnejším dejepiscom svojej doby. Mnohé staršie diela upadli do zabudnutia, zatiaľ čo Liviovo dielo zostalo cenným zdrojom poznania. Piatá kniha začína udalosťami z roku 403 pred Kr a popisuje obliehanie a dobytie Veií, vojny v Etrúrii a bitky s Galmi. Šiesta kniha sa zaoberá obnovou Ríma a vojenskými výpravami, zatiaľ čo siedma kniha sa sústreďuje na vznik nových úradov, vojny s Galmi a Grékmi a počiatky vojny so Samnitmi, pričom končí udalosťami z roku 342 pred Kr.

Titus Livius sa narodil v Pataviu a v mladosti študoval filozofiu a rétoriku, ktorú neskôr vyučoval. Po príchode do Ríma za vlády Augusta sa zameral na históriu a začal spisovať rímske dejiny od najstarších čias. V Ríme si našiel priateľov, ktorí ho podporovali, a spriatelil sa aj so samotným cisárom. Livius venoval svoju životnú energiu dejinám Rimanov od založenia mesta (Ad Urbe condita) a pracoval na nich až do smrti, pričom napísal 142 kníh, posledná končila udalosťami z roku 9 pred Kr. Jeho pútavý štýl a schopnosť oživiť historické udalosti a osobnosti mu zabezpečili popularitu medzi čitateľmi a poslucháčmi. Liviove dejiny majú plynulý dej, obohatený príbehmi o výnimočných skutkoch mnohých osobností, a zhrnuli všetky významné udalosti rímskej histórie až do jeho súčasnosti. Stal sa najvýznamnejším dejepiscom svojej doby, pričom mnohé staršie dielo upadlo do zabudnutia. Z Liviovho diela čerpali aj ďalší spisovatelia, a hoci sa nezachovalo celé, ostáva cenným zdrojom poznania. Ôsma kniha začína udalosťami roku 341 pred Kr. a zaoberá sa vzburami Latinov a iných národov proti Rimanom, vojnovým sporom so Samnitmi a vojnou Alexandra z Epiru v Itálii. Šiesta kniha opisuje vojnový úspech Samnitov a pokračovanie vojny Rimanov proti nim. Siedma kniha sa zameriava na vojenské výpravy Rimanov a nové zákony, pričom končí udalosťami z roku 292 pred Kr.

Titus Livius sa narodil v Pataviu a v mladosti študoval filozofiu a rétoriku, ktorú neskôr vyučoval. Po príchode do Ríma za vlády Augusta sa začal venovať histórii a spisovaniu rímskych dejín od najstarších čias. V Ríme si získal mnohých priateľov a podporovateľov, vrátane samotného Augusta. Livius venoval svoj život dejinám Rimanov od založenia mesta (Ad Urbe condita) a pracoval na nich až do smrti, pričom napísal 142 kníh, z ktorých posledná končila udalosťami z roku 9 pred Kr. Od začiatku sa presadil svojím pútavým štýlom, ktorý oslovil čitateľov a poslucháčov na mnohých schôdzkach. Snažil sa oživovať historické udalosti a osobnosti, čím im vdychoval život a robil ich nesmrteľnými. Liviove dejiny majú plynulý dej, obohatený príbehmi o výnimočných skutkoch osobností. Zhrnul do nich všetky významné udalosti rímskej histórie až do svojej doby a stal sa najvýznamnejším dejepiscom svojej éry, pričom dielo mnohých predchádzajúcich autorov upadlo do zabudnutia. Hoci sa nezachovalo celé, Liviovo dielo je dodnes cenným zdrojom poznania. Knihy XI – XVI sa zaoberajú udalosťami rokov 292 – 261 pred Kr., vrátane podrobenia národov v Taliansku a vzniku prvej púnskej vojny.