Ján Smrek Knihy

K úvahám vyprovokovala básnika opäť žena, avšak tento raz ide o tému lásky ako trvalej hodnoty v živote človeka, o filozofiu lásky. Podľa spomienok autora báseň vznikla už v januári roku 1923, keď sa vracal bratislavským korzom od Reduty, okolo hotela Karlton popod Michalskú bránu na Palisády, kde býval. Pred ním išla krásna žena, ktorá ho zaujala postavou, chôdzou. Neoslovil ju, ale šiel za ňou a v hlave vznikal dialóg medzi ňou a ním. Ženy sú autorovou múzou, inšpiráciou a je to hlavne ich láska, ktorá ho vedie napísať báseň a pomáha mu získať určitú chuť do života. Ženy stotožňuje s láskou a považuje ich za cieľ, či už v živote, alebo vo svojej tvorbe.

Obraz sveta /1958/ vydané za ideologického oteplenia starého režimu, v mnohých básniach už to cítiť a opať sa rozpísal o ženských kladoch - Ak dovolíte, Úsmev, Dve nohy...

V Smrekovej poézii zmyslového očarenia znie ľúbostná struna - a to od mladosti až do staroby- ako základný tón. Smrekov vzťah k žene - hoci sa v priebehu rokov menil, nadobúdal nové črty - má podstatný charakter. Žena je preňho trvalou inšpiráciou a jej predstava ho básnicky vždy znovu a znovu provokuje. Pritom ide v každom prípade o vzťah eroticky čistý a cudný. Tento výber z básnikovej tvorby je verejnosti málo známy, hoci tvorí integrálnu súčasť Smrekovho básnického diela a pozoruhodným spôsobom dokresľuje jeho ľúbostnú lyriku.

Po čitateľsky úspešnom výbere Moje najmilšie, ktorý vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ vyšiel vo viacerých vydaniach, národný umelec Ján Smrek predkladá ďalší reprezentačný výber zo svojej celoživotnej básnickej tvorby Maličká je báseň daktorá. Zaradil doň básne, ktorými chcedať nazrieť do svojho „vnútra“. Leitmotívom tohto výberu, odzrkadľujúceho básnikovo dielo, ktoré má ustálené miesto a podobu v našom literárnom kontexte, je viera v život, dôvera v človeka, v hodnoty, ktoré vytvára ľudstvo. Prejavujú sa často v maličkostiach, v detailoch, ktoré si ani neuvedomujeme a ktoré nám básnik vie odhaliť. Najmä cez prizmu lásky. Láska je mu kritériom hodnôt; aj v tých básňach, v ktorých sugestívne zobrazuje ťažké, tragické situácie a zaujíma k nim svoje stanovisko, dáva najavo, že spoločným menovateľom všetkých tragédií je absencia lásky. Básnik upiera zrak na pozitívne hodnoty, spod ich zorného poľa v rozličných obmenách ukazuje, že ustavične treba nachádzať a objavovať to, čo je v živote krásne, čo ho zušľachťuje a prečo hodno žiť. V predloženom výbere Ján Smrek očami zrelého básnika robí akúsi bilanciu svojej poézie. Na pozadí „básne maličkej“ hovorí o veľkých veciach. Uprednostňuje pritom básne vážne pred básňami hravými. Pri každom styku so Smrekovou poéziou si ju nielen sprítomňujeme, ale ju aj znovu objavujeme.

Nové vydanie viacerých autorových básnických zbierok. Obsah:Cválajúce dniBožské uzlyIba očiBásnik a ženaZrno.