Mária Rázusová Martáková

poetka, dramatička, prekladateľka, autorka literatúry pre deti a mládež, sestra básnika a politika Martina Rázusa, manželka Jána Martáka

• 28.06.1905 Vrbica † 05.08.1964 Bratislava

  Vzdelanie:

  1919 - 1923 Absolvovala Učiteľský ústav v Prešove

  Životopis:

Mária Rázusová - Martáková učila v dolnom Srní, v Bratislave a v Martine. V plodnej a sústavnej práci s deťmi prežila osem rokov (1923 - 1931), počas ktorých sa zoznámila i so svojím manželom, tamojším rodákom, Jánom Martákom, neskorším tajomníkom a správcom Matice slovenskej.

Pre chorobu zanechala učiteľské povolanie a pracovala v Matici slovenskej, kde redigovala edíciu Dobré slovo a v roku 1946 detský časopis Slniečko. V roku 1948 odišla do invalidného dôchodku. Za celoživotné dielo dostala v roku 1966 Cenu Fraňa Kráľa in memoriam. Ťažkej chorobe, s ktorou viedla celoživotný zápas, podľahla 5. augusta 1964. Pochovaná je vo Vrbici.

Ocenenia:

1966: Cena Fraňa Kráľa za celoživotné dielo in memoriam

Tvorba:

Mária Rázusová - Martáková hlboko zasiahla do mnohých oblastí slovenskej kultúry. Písala literárne profily

, kultúrno-spoločenské črty, úvahy, prednášky, správy, polemizovala o prekladateľskom umení a jazyku. Okrem detských časopisov publikovala v periodikách Politika, Národné noviny, Cirkevné listy, Slovensko, Živena, Matičné čítanie, Kultúrny život, Slovenské pohľady a v mnohých ďalších.

Deťom predškolského veku sa vo svojej poézii prihovárala živou rečou, ktorá umožňovala rozvíjať u tejto vekovej kategórie nielen fantáziu a obrazotvornosť, ale napomáhala výrazne kultivovať jazykový prejav najmenších. Jej texty sa vyznačujú peknou slovenčinou, zvonivým rytmom a milou sugestívnosťou, ktorá vzbudí v duši malého čitateľa pocit estetického zážitku, zaujme jeho myseľ a fantáziu malebnými obrazmi zo sveta, ktorý je deťom blízky.

Nezvyčajne široký je aj jej prekladateľský záber, nielen jazykovo, ale aj žánrovo. Prekladala poéziu, prózu, divadelné hry, libretá opier, ľudové piesne či rozprávky. Z ruštiny preložila Lermontovove básne Kozácka uspávanka, Na smrť Puškina, básne S. Maršaka, Lapteva, Gribojedovove Útrapy z rozumu. Z prózy spomeňme preklad Dostojevského románov Idiot a Ponížení a urazení. Z češtiny prekladala básne F. Hrubína, B. Němcovú, zo srbčiny juhoslovanské ľudové piesne a prostonárodné rozprávky. Z francúzštiny preložila Rostandovho Cyrana z Bergeracu, pričom tento preklad odmenil Krajinský úrad slovenský na svojom divadelnom súbehu roku 1938 mimoriadne zvýšenou I. cenou. Z nemčiny preložila H. A. Stolla – Kudrun a Niebelungovia.

Poézia pre deti:

1932: Pestré kvety 1932: Tri rozprávky z neba 1934: Hore grúňom – dolu grúňom 1935: Hrdinovia 1938: Od jari do zimy 1946: Na veselej posiedke 1948: Plamienočka 1950: Zverinček 1953: Farebná záhradka 1953: Pieseň o Váhu 1953: Zatúlané húsa 1956: Zvieratká deťom 1957: Hajaj búvaj 1959: Hop-hop na koníčku 1959: Lietajúci kvet

Próza pre deti:

1940: V rozprávkovom svete 1954: Prvý venček 1955: Rozprávky o Jánošíkovi 1956: Hoja, Ďunďa, hoja 1956: Chlapčekovo leto 1957: Druhý venček 1961: O medovníkovom domčeku 1982: Junácka pasovačka

Divadelné hry pre deti:

1935: Spoza rajskej brány 1945: Gajdoš Filúz 1955: Medovníkový domček

Výber z tvorby:

1955: Pod belasou oblohou 1965: En-ten tulipán 1966: Sedmikráska 1978: Do školy (spolu s Ľ. Podjavorinskou) 1980: Jarné vtáča 1983: Prvé rozprávky 1987: Zlaté zvonky 1989: Od jari do zimy

Poézia pre dospelých:

Svetlo nad horami Vyznanie Pieseň o láske

Veršovaná dráma:

Jánošík