Miroslav Brück Knihy

Miroslav Brück (1964) s každou novou knihou poézie básnicky dozrieva. Po debutovej zbierke Noc, tráva v pozadí (1989) sa čitateľom hlásil v takmer pravidelných intervaloch. Celkovo mu vyšlo sedem kníh poézie, naposledy Podstata rieky (2012). Novou básnickou zbierkou Chýbajúce strany Brück potvrdzuje pohyb na svojej literárnej ceste, keď počiatočný mladícky údiv a očarenie svetom vystriedala občas príjemná, inokedy trpká životná skúsenosť, ktorá u neho ústi do jej racionálnej reflexie. Aj v tejto zbierke rozvíja poetiku svojich lyrických denníkov, ktorých vecný, civilný výraz zavše okresáva až do tvaru miniatúry pripomínajúcej starojaponskú poéziu. Záverečný doslov o tvorbe autora napísal Marián Andričík.

Básnický výber Miroslava Brücka (* 1964) Neohlásené návštevy obsahuje prierez autorovou básnickou tvorbou od jeho debutu (1989) až po súčasnosť. Obsahuje výber zo siedmich básnických zbierok, pričom v súlade s koncepciou edície základný výber urobil sám autor – konsenzuálne a po dohode s autorkou doslovu i vydavateľkou publikácie. Výber čitateľom umožňuje lepšie vnímať postupné premeny autorovej poetiky v priebehu tridsiatich rokov. Bez tohto básnického rukopisu by bola celá slovenská poézia prelomu 20. a 21. storočia výrazne ochudobnená. Knihu dopĺňa krátke básnikovo kalendárium. V koncentrovanej podobe cez dôležité míľniky v čase umožňuje nahliadnuť do autorovho celoživotného príbehu – najmä z pohľadu jeho literárnej tvorby, jej publikovania, ale aj literárnokritickej percepcie. Literárna vedkyňa Ivana HOSTOVÁ, autorka doslovu v knihe, o tejto „poézii domova“ o. i. uvádza: „Z hľadiska formovania autorovej básnickej výpovede aj vo vzťahu k jej inklinácii k nostalgii [...] mala na Brückovu poéziu [...] zásadný vplyv kompenzačno- azylová lyrika 70. a 80. rokov, ktorá bola (obrannou) reakciou na spoločenskú situáciu normalizácie. Poézia Miroslava Brücka je síce poznačená sladkobôľnym splínom vo všetkých obdobiach jeho tvorby, vzťah medzi znepokojivými a harmonizujúcimi tendenciami aj ostrosť pocitov sa však menia.“ Na obálke i vnútri sú použité výtvarné diela výtvarníčky Blanky VOTAVOVEJ, knižný dizajn je dielom grafičky Evy KOVAČEVIČOVEJ FUDALA. Koncepcia výberov z poézie v rámci edície POIESIS vychádza zo zámeru vydavateľstva súhrnne predstaviť slovenskej literárnej a kultúrnej verejnosti tvorbu básnikov a poetiek, narodených zväčša okolo roku 1960 (+/–), ktorí sa v slovenskej literatúre úspešne pohybujú (niektorí) už piate desaťročie, a o. i. tak prispieť aj k vyššej miere ich čitateľskej, kultúrnej či odbornej identifikácie. Zodpovednou redaktorkou edície je Stanislava CHROBÁKOVÁ REPAR.

K HAVRANOM Nehybné havrany rozmiestnené na stromoch po tlejúcom lístí Zmoknuté psy pri trati bez zachytených stôp a indícií Cez vlhké čakárne a studené sklá krčiem byť zaskočený kúpeľňovou parou načasovaným leskom tvojej pokožky (nahé stehno nastavené v polotme je viac prekážka ako návnada) Jesenný princíp vzplanutia: pozhasínané len hľadajúce divadelné reflektory javiskový prach a naskúšané objatie ako náhrada za uniknutú skutočnosť Podrážky prepúšťajú hmlu a šepkárka už napovedá zo spánku (Havrany v zovretom tvare si vyjasňujú vonkajšie vzťahy)

Novela Žmurknutie z večnosti je príbehom muža, ktorý sa po nečakanom rozvode a problémoch na pracovisku ocitne v náručí prostitútky. Rozhovory, ktoré po milovaní medzi ním a Zuzkou prebiehajú, premieňajú čisto profesionálny vzťah na lásku. Obaja už majú viac za sebou ako pred sebou, a čo ako sa usilujú zbaviť minulosti, tá neustále nenápadne presakuje do súčasnosti. Len čo milenci nájdu spoločný východiskový bod, prichádza k nečakanému vyústeniu.

Autor zbierky sa narodil v Skalici, kde aj žije, debutoval básnickou zbierkou Noc, tráva v pozadí. Jeho básne v tejto zbierke vhodne dopĺňajú kresby Mareka Ormandíka. Design upravoval Peter Grísa.

Vystúpil som vyššie, aby som vychutnal výhľad na rozparený rybník, kostolné veže a dymiace komíny moravskej elektrárne. Roztvorená náruč rovinatej krajiny odnášala Brčkove urážky do diaľav, už som sa na nikoho nehneval a zľahka som splynul s vyváženým priestorom. Kúsok odo mňa prebehol udychčaný chlapec s pomaľovaným šarkanom, vzduch zavoňal sírou a spálenými orechovými listami. Zostupoval som ľahší, takmer nehmotný a étericky čistý.