Miroslav Brück Knihy

Miroslav Brück (1964) s každou novou knihou poézie básnicky dozrieva. Po debutovej zbierke Noc, tráva v pozadí (1989) sa čitateľom hlásil v takmer pravidelných intervaloch. Celkovo mu vyšlo sedem kníh poézie, naposledy Podstata rieky (2012). Novou básnickou zbierkou Chýbajúce strany Brück potvrdzuje pohyb na svojej literárnej ceste, keď počiatočný mladícky údiv a očarenie svetom vystriedala občas príjemná, inokedy trpká životná skúsenosť, ktorá u neho ústi do jej racionálnej reflexie. Aj v tejto zbierke rozvíja poetiku svojich lyrických denníkov, ktorých vecný, civilný výraz zavše okresáva až do tvaru miniatúry pripomínajúcej starojaponskú poéziu. Záverečný doslov o tvorbe autora napísal Marián Andričík.

Básnický výber Miroslava Brücka (* 1964) Neohlásené návštevy obsahuje prierez autorovou básnickou tvorbou od jeho debutu (1989) až po súčasnosť. Obsahuje výber zo siedmich básnických zbierok, pričom v súlade s koncepciou edície základný výber urobil sám autor – konsenzuálne a po dohode s autorkou doslovu i vydavateľkou publikácie. Výber čitateľom umožňuje lepšie vnímať postupné premeny autorovej poetiky v priebehu tridsiatich rokov. Bez tohto básnického rukopisu by bola celá slovenská poézia prelomu 20. a 21. storočia výrazne ochudobnená. Knihu dopĺňa krátke básnikovo kalendárium. V koncentrovanej podobe cez dôležité míľniky v čase umožňuje nahliadnuť do autorovho celoživotného príbehu – najmä z pohľadu jeho literárnej tvorby, jej publikovania, ale aj literárnokritickej percepcie. Literárna vedkyňa Ivana HOSTOVÁ, autorka doslovu v knihe, o tejto „poézii domova“ o. i. uvádza: „Z hľadiska formovania autorovej básnickej výpovede aj vo vzťahu k jej inklinácii k nostalgii [...] mala na Brückovu poéziu [...] zásadný vplyv kompenzačno- azylová lyrika 70. a 80. rokov, ktorá bola (obrannou) reakciou na spoločenskú situáciu normalizácie. Poézia Miroslava Brücka je síce poznačená sladkobôľnym splínom vo všetkých obdobiach jeho tvorby, vzťah medzi znepokojivými a harmonizujúcimi tendenciami aj ostrosť pocitov sa však menia.“ Na obálke i vnútri sú použité výtvarné diela výtvarníčky Blanky VOTAVOVEJ, knižný dizajn je dielom grafičky Evy KOVAČEVIČOVEJ FUDALA. Koncepcia výberov z poézie v rámci edície POIESIS vychádza zo zámeru vydavateľstva súhrnne predstaviť slovenskej literárnej a kultúrnej verejnosti tvorbu básnikov a poetiek, narodených zväčša okolo roku 1960 (+/–), ktorí sa v slovenskej literatúre úspešne pohybujú (niektorí) už piate desaťročie, a o. i. tak prispieť aj k vyššej miere ich čitateľskej, kultúrnej či odbornej identifikácie. Zodpovednou redaktorkou edície je Stanislava CHROBÁKOVÁ REPAR.

K HAVRANOM Nehybné havrany rozmiestnené na stromoch po tlejúcom lístí Zmoknuté psy pri trati bez zachytených stôp a indícií Cez vlhké čakárne a studené sklá krčiem byť zaskočený kúpeľňovou parou načasovaným leskom tvojej pokožky (nahé stehno nastavené v polotme je viac prekážka ako návnada) Jesenný princíp vzplanutia: pozhasínané len hľadajúce divadelné reflektory javiskový prach a naskúšané objatie ako náhrada za uniknutú skutočnosť Podrážky prepúšťajú hmlu a šepkárka už napovedá zo spánku (Havrany v zovretom tvare si vyjasňujú vonkajšie vzťahy)

Novela Žmurknutie z večnosti je príbehom muža, ktorý sa po nečakanom rozvode a problémoch na pracovisku ocitne v náručí prostitútky. Rozhovory, ktoré po milovaní medzi ním a Zuzkou prebiehajú, premieňajú čisto profesionálny vzťah na lásku. Obaja už majú viac za sebou ako pred sebou, a čo ako sa usilujú zbaviť minulosti, tá neustále nenápadne presakuje do súčasnosti. Len čo milenci nájdu spoločný východiskový bod, prichádza k nečakanému vyústeniu.

Autor zbierky sa narodil v Skalici, kde aj žije, debutoval básnickou zbierkou Noc, tráva v pozadí. Jeho básne v tejto zbierke vhodne dopĺňajú kresby Mareka Ormandíka. Design upravoval Peter Grísa.

Siedma básnická zbierka intímnej lyriky autora nar. 1964.

Vystúpil som vyššie, aby som vychutnal výhľad na rozparený rybník, kostolné veže a dymiace komíny moravskej elektrárne. Roztvorená náruč rovinatej krajiny odnášala Brčkove urážky do diaľav, už som sa na nikoho nehneval a zľahka som splynul s vyváženým priestorom. Kúsok odo mňa prebehol udychčaný chlapec s pomaľovaným šarkanom, vzduch zavoňal sírou a spálenými orechovými listami. Zostupoval som ľahší, takmer nehmotný a étericky čistý.