Ján Gavura Knihy

Ján Gavura, nositeľ Ceny Ivana Kraska za najlepší debut v slovenčine ( Pálenie včiel, 2001), sa po piatich rokoch vracia na literárnu scénu štvrtou básnickou zbierkou Kráľ hlad (2017). Autor v nej pohľadom na situáciu muža a mužský princíp vo svete nadväzuje na predošlé knihy Každým ránom si (2006) a predovšetkým Besa (2012, prémia Ceny Literárneho fondu), zároveň však stupňuje zobrazenie protichodného stavu človeka, v ktorom je podľa Gavuru čosi zo vznešenosti anjelov, ale aj prízemnosti poľnej zveri. Zákon hladu, ktorý sa ako leitmotív vinie zbierkou, vyžaduje od človeka voľbu, neraz neľútostnú až absurdnú. Prírodný a ľudský svet sa v knihe prelínajú ako súhrn básnických sond a podobenstiev o krutosti a kráse a ústia do otázky, či je vykúpenie stále možné. Doslov pod názvom Mužská mytológia Jána Gavuru napísal James Sutherland-Smith. Knihu sprevádzajú básnikove fotografie.

Umenie by mala byť úprimnosť Úprimnosť občas atakuje Umenie občas poteší Slová na úvod... Neviem že prichádza. Vlastne ju vôbec nezazriem, zjavi sa hlasivkami. "Videla som vašu fotografiu. Píšete." O niekoľko dní neskôr jej k narodeninám zverím dvadsaťtri bordových kvietkov boráka lekárskeho, prinášajúceho podľa Avicennu radosť a úľavu srdcu, čistiaceho krv, posilňujúceho nervovú sústavu. Pod krátkou rozopnutou bundou parížskej modrej, popredkávanej dlhými, striebristými štepmi svieti snehobiele priliehavé tričko. Z detailov záhybov okolo pevných, neveľkých pŕs sa dá poľahky vytušiť celé dokonalé dievčenské telo. Nijaké líčidlá, nijaký rúž, nič prederavené. Zrejme na sklonku jedného dňa, v mäkkom svetle vyrovnaného oka, objavila seba samu, niekoho, koho netreba zakrývať. Obyčajné, zdravé, rovné, tmavé vlasy, ani dlhé, ani krátke, vždy iné, podľa toho ako sa nakloní. Zároveň málinko okradnutá dospievaním, akoby sa jej podarilo obísť netrpezlivé roky postupného vývinu, nič vyslovene detské. Možno to bolo aj oblakom dymu, čmudila jednu za druhou. Videlo sa mi, že na mňa hľadí hodinu, než si v poloprázdnom hostinci zložila okuliare a odhalila jednu z najkrajších tvárí...

Kniha obsahuje výber zaujímavých vizuálnych básní z domácej tvorby (A. Timková Lazurová, M. Andričík a iní) inšpirované svetovou tvorbou (J. B. Kerfoot, D. James, O. Lavie a pod.) a niekoľko vlastných autorských nápadov. Autori básne prispôsobili detskému príjemcovi v originálnych kresbách určených na túto príležitosť. Vizuálna poézia je spojenie poézie a umenia, v ktorej je dôležité pre dopravu zamýšľaný účinok diela vizuálne usporiadanie textu, obrázkov a symbolov. Stále častejšie splývajú hranice výrazových prostriedkov, z básnikov sa stávajú výtvarníci a naopak.

Básnická zbierka The Other Monk je reprezentatívnym výberom z diela slovenského básnika Jána Gavuru. Do výberu sú zahrnuté básne z autorových zbierok Každým ránom si, Besa a Kráľ hlad a básne z rukopisu. V jadre knihy sú básne zachytávajúce básnikovu víziu sveta vychádzajúcu z kresťanského základu, ktorý však konfrontuje s neistým, často však krutým ľudským a zvieracím svetom. Tonalita textu ostáva vážna, nachádza sa tu však aj priestor pre oslobodzujúcu iróniu alebo humor. Kniha je výsledkom prekladu autora a Jamesa Sutherlanda-Smitha, popredného prekladateľa slovenskej poézie do angličtiny.

Básnická zbierka Jána Gavuru Pálenie včiel (2001) vyšla prvý raz pred dvadsiatimi rokmi ako nenápadné poetické sondovanie biblickej, homérskej a anglofónnej tradície, ktoré dopĺňa konkrétnejšia inšpirácia slovenskou poéziou. Vydanie po dvoch desaťročiach v edícii knižných návratov rewind sa stáva skúškou času, v ktorej sa predstava večného plynutia podrobuje otázke, či možno poeticky opakovane vstupovať do tej istej rieky. Univerzálne úvahy sú v básňach prekryté prežitými aj prečítanými príbehmi a rovnako dôležitú úlohu má pozorovanie skutočnosti, reflexia literárnych predlôh a poetický jazyk. Zbierka v čase vydania získala Cenu Ivana Kraska za najlepší debut v slovenskom jazyku. Knihu ilustruje Katarína Kvietiková-Bekéniová.

Básnická zbierka Jána Gavuru, ktorý za svoj debut Pálenie včiel (2001) získal Cenu Ivana Kraska.

Slovník diel slovenskej literatúry po roku 1989 je prvou vedeckou encyklopédiou zameranou na poéziu a prózu, ktorou sa zachytáva prehľad najvýznamnejších literárnych v poslednej literárnohistorickej etape slovenskej literatúry. Obsahuje 178 hesiel, ktoré pripravili tri desiatky odborníkov pod vedením skúsenej zostavovateľskej dvojice Marty Součkovej a Jána Gavuru. Súčasťou komplexných hesiel sú bibliografické údaje, stručné informácie o autoroch, charakteristika diel, analýza a interpretácia ich významových a výrazových aspektov či ich miesto v kontexte slovenskej literatúry. Chronologicky radené heslá alternujú dejiny literatúry a po prvý raz zahrnujú do jednoliateho celku literatúru slovenských enkláv vo Vojvodine a zahraničí. Ku každému dielu je vybratá výstižná ukážka, čím slovník napĺňa charakter literárnej antológie a sprostredkúva dôležitú reálnu skúsenosť s textom. Publikácia vychádza v plnofarebnej úprave a s podrobnými registrami sieťujúcimi jednotlivé údaje. Určená je pre oblasť literárnej vedy, humanitné odbory a pedagogickú prax.

Kniha je výberom z autorových literárnych kritík a interpretácií publikovaných v literárnych časopisoch a tematických zborníkoch.