Publikácia predstavuje prevažne rukopisné pamiatky späté s byzantsko-slovanskou kultúrou a tradíciou, ktorá od nepamäti stojí pri formovaní slovenského kultúrno-religiózneho priestoru. Zámerom publikácie je prezentovať nadregionálny, interkultúrny a interetnický rozmer vybraných cyrilských a latinských písomností 15.-19. storočia. Prezentované pamiatky sú súčasťou digitalizovanej databázy uloženej v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV.
Predložený súbor štúdií prináša výsledky výskumov viacerých členov Centra excelentnosti SAV (okrem príspevku L. Riškovej, ktorý je výsledkom plnenia úloh iného projektu) Dejiny slovenskej slavistiky 19.-20. storočia (postavy slovenského národného obrodenia + Ján Stanislav – ich činnosť a dielo v európskom kontexte). Príspevky sa venujú
výskumu viacerých stránok diela osobností z čias slovenského národného obrodenia (P. J. Šafárik, J. Kollár, J. Záborský) z jazykovedného, literárnovedného i historického pohľadu, venujú sa charakteristike tvorby slovenských vzdelancov, ktorí v základných spoločensko-kultúrnych postojoch nadväzujú na svojich predchodcov. Predkladajú sa a dokumentujú zistenia, ktoré charakterizujú spoločensko-kultúrne prostredie slovenských vzdelancov s jeho typickými východiskovými postojmi k slovenskému historickému, kultúrnemu a jazykovému vývinu. Osobitná pozornosť sa venuje aj spoločensko-kultúrnym aktivitám vzdelancov z okruhu byzantsko-slovanskej obradovej a kultúrnej tradície na
východnom Slovensku.
Monotematický súbor štúdií piatich autorov zo Slovenska, Nemecka, Belgicka a Ukrajiny vznikol ako výsledok spoločného vedeckovýskumného záujmu
o duchovnú i paraliturgickú piesňovú kultúru, ktorá vznikala v prostredí cirkvi byzantského obradu. Osobitosťou tejto duchovnej piesňovej tvorby je skutočnosť, že v každom jednom národnom prostredí, v ktorom sa uplatňuje, tvorí jedinečnú súčasť kultúrneho dedičstva, pričom jej príslušnosť k iba jednej národnej tradícii nemožno zvyčajne jasne ohraničiť. Duchovná piesňová kultúra je spätá s jazykovou, umeleckou, liturgickou, hudobnou i duchovnou zložkou byzantsko-slovanskej kultúry. Výskum duchovnej, paraliturgickej piesňovej tvorby v kontexte jazykových, textologických, liturgicko-obradových, semiologických i hudobno-obradových výskumov sa systematicky uskutočňujú
v kontexte interdisciplinárneho poznávania dedičstva byzantskej tradície.
Výsledky svojich výskumov autori jednotlivých štúdií prezentovali
v samostatnom tematickom bloku s názvom Dedičstvo duchovnej piesňovej kultúry medzi slovanským Východom a Západom na 15. medzinárodnom zjazde slavistov v Minsku (Bielorusko) v dňoch 20.-27. augusta 2013.
Monografická publikácia je pokračovaním knižnej publikácie venovanej
Sedembolestnej Patrónke Slovenska, ktorá vznikla v spolupráci Slavistického
ústavu Jána Stanislava SAV a Bratislavskej gréckokatolíckej eparchie s názvom
Bohorodička v kultúrnych dejinách Slovenska (Bratislava 2014). Nadväzuje na
výsledky historických, jazykovedných, literárnohistorických, teologických,
kulturologických a antropologických výskumov kresťanskej religiozity založenej
na uctievaní mariánskych slziacich ikon na Slovensku.Publikácia prináša nové a
doteraz neznáme i nepublikované pohľady a zistenia opisujúce dejiny slzenia
klokočovskej ikony i pôvod úcty k nej na Slovensku i v zahraničí v diaspóre
slovenských gréckokatolíkov. Motív neustálej ochrany prítomný v kulte ikony
klokočovskej Bohorodičky sa pertraktuje v zachovaných legendách a v duchovných
piesňach. Teofanicko-historický aspekt viery sprítomnený v pretrvávajúcej úcte
zobrazení Matky Božej je silným svedectvom slovanskej duchovnej a kultúrnej
identity.
