Kult sedembolestnej Bohorodičky je symbolom slovenského národa. Oslava Panny Márie úzko súvisí s tradičným kresťanským prostredím, ktorého počiatky siahajú do najstaršieho obdobia našich národných a kultúrnych dejín. Cieľom publikácie je priblížiť úctu k bolestnej Bohorodičke na území Slovenska v historickom, literárnom, liturgickom i širšom kultúrnom kontexte.
Publikácia predstavuje prevažne rukopisné pamiatky späté s byzantsko-slovanskou kultúrou a tradíciou, ktorá od nepamäti stojí pri formovaní slovenského kultúrno-religiózneho priestoru. Zámerom publikácie je prezentovať nadregionálny, interkultúrny a interetnický rozmer vybraných cyrilských a latinských písomností 15.-19. storočia. Prezentované pamiatky sú súčasťou digitalizovanej databázy uloženej v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV.
Predložený súbor štúdií prináša výsledky výskumov viacerých členov Centra excelentnosti SAV (okrem príspevku L. Riškovej, ktorý je výsledkom plnenia úloh iného projektu) Dejiny slovenskej slavistiky 19.-20. storočia (postavy slovenského národného obrodenia + Ján Stanislav – ich činnosť a dielo v európskom kontexte). Príspevky sa venujú výskumu viacerých stránok diela osobností z čias slovenského národného obrodenia (P. J. Šafárik, J. Kollár, J. Záborský) z jazykovedného, literárnovedného i historického pohľadu, venujú sa charakteristike tvorby slovenských vzdelancov, ktorí v základných spoločensko-kultúrnych postojoch nadväzujú na svojich predchodcov. Predkladajú sa a dokumentujú zistenia, ktoré charakterizujú spoločensko-kultúrne prostredie slovenských vzdelancov s jeho typickými východiskovými postojmi k slovenskému historickému, kultúrnemu a jazykovému vývinu. Osobitná pozornosť sa venuje aj spoločensko-kultúrnym aktivitám vzdelancov z okruhu byzantsko-slovanskej obradovej a kultúrnej tradície na východnom Slovensku.
Monotematický súbor štúdií piatich autorov zo Slovenska, Nemecka, Belgicka a Ukrajiny vznikol ako výsledok spoločného vedeckovýskumného záujmu o duchovnú i paraliturgickú piesňovú kultúru, ktorá vznikala v prostredí cirkvi byzantského obradu. Osobitosťou tejto duchovnej piesňovej tvorby je skutočnosť, že v každom jednom národnom prostredí, v ktorom sa uplatňuje, tvorí jedinečnú súčasť kultúrneho dedičstva, pričom jej príslušnosť k iba jednej národnej tradícii nemožno zvyčajne jasne ohraničiť. Duchovná piesňová kultúra je spätá s jazykovou, umeleckou, liturgickou, hudobnou i duchovnou zložkou byzantsko-slovanskej kultúry. Výskum duchovnej, paraliturgickej piesňovej tvorby v kontexte jazykových, textologických, liturgicko-obradových, semiologických i hudobno-obradových výskumov sa systematicky uskutočňujú v kontexte interdisciplinárneho poznávania dedičstva byzantskej tradície. Výsledky svojich výskumov autori jednotlivých štúdií prezentovali v samostatnom tematickom bloku s názvom Dedičstvo duchovnej piesňovej kultúry medzi slovanským Východom a Západom na 15. medzinárodnom zjazde slavistov v Minsku (Bielorusko) v dňoch 20.-27. augusta 2013.
Slovak Greek Catholics: Defining Factors and Historical Milieu
