Andrej Závodný Knihy

Hlavným zámerom vysokoškolskej učebnice Prednášky a praktiká z morfológie slovenského jazyka I a jej nadväznou časťou Prednášky a praktiká z morfológie slovenského jazyka II je ponúknuť aktualizovaný systémovolingvistický popularizačno-didaktický výklad morfológie slovenského jazyka, čerpajúci podnety z tradície morfologických výskumov, teoretických a didaktických výstupov morfológie spisovnej slovenčiny. Do učebníc sme sa snažili zapracúvať aj poznatky z najnovších gramatických, v užšom význame morfologických, výskumov na Slovensku, ktorých výsledky inovujú poznatky v akademickej Morfológii slovenského jazyka (1966), pretože prinášajú nové pohľady na gramatické, v užšom vnímaní morfologické javy, ktoré sú v nej spracované (prehľadovú štúdiu o dovtedajších morfologických výskumoch na Slovensku pozri Furdík, 2003, s. 42 - 48). V učebniciach sme sa teda snažili kombinovať koncepcie starších výskumov a teoretických východísk s novšími poznatkami, podloženými najmä korpusovým výskumom z neustále sa rozširujúcej elektronickej textovej databázy Slovenského národného korpusu, ktorá sa utvára od roku 2002 a systematicky spracúva slovenské texty od roku 1955 (obsahuje však aj texty staršieho datovania).

Náuka o vlastných menách je jazykovedná disciplína so samostatným postavením, charakterizovaná špecifickým obsahom a formálnou stránkou. Od polovice 19. storočia bola onomastika orientovaná komparatisticky a etymologicky, pričom sa v 50. - 70. rokoch 20. storočia etablovala ako komplexná disciplína. Moderná onomastika, na ktorej rozvoji sa významne podieľa slovenská teoretická onomastika, sa zameriava na analýzu jazykovej a mimojazykovej stránky vlastného mena a jeho fungovania v spoločnosti. Začiatky slovenskej onomastiky sú spojené so založením Slovenskej onomastickej komisie V. Blanárom v roku 1964, ktorá sa stala základom pre plánovaný onomastický výskum na Slovensku. Tento výskum zahŕňa zber onymického materiálu, zakladanie kartoték a spracúvanie onomastickej tematiky formou monografií. Onomastické bádanie na Slovensku sa dynamicky rozvíja a motivuje nielen jazykovedcov, ale aj študentov, ktorí si túto problematiku často volia za tému svojich prác. Tieto práce integrujú jazykovedné, zemepisné, historické a etnické aspekty do regionálneho výskumu, ktorý sa už pevne etabloval v učebných osnovách základných škôl.

Monografia svojou metodikou nadväzuje na ostatné hydronomastické práce z územia Slovenska, avšak s tou odlišnosťou, že územie spracúvané v tejto monografii, resp. jeho jednotlivé povodia, netvoria kompaktný celok, zreteľne vyznačený rozvodnicami, ako je to zvykom v doterajších hydronomastických prácach. Súvisí to s povahou povodia Malého Dunaja. Ide vlastne o ľavostranné rameno Dunaja so svojimi vlastnými ľavostrannými prítokmi, avšak hydrografický vývin územia medzi Malým Dunajom a Dunajom nám dnes nedovoľuje od seba jednoznačne hydrograficky odlíšiť povodia Dunaja a Malého Dunaja, pretože je tvorené desiatkami navzájom poprepájaných odvodňovacích kanálov a ani v minulosti, ani dnes nie je možné identifikovať rozvodnice, ktoré by toto územie spoľahlivo rozčleňovali. V monografii preto spracúvame hydronomastický materiál z ľavostranných prítokov povodia Malého Dunaja, konkrétne povodia Stoličného potoka (ľavostranný prítok Čiernej vody), Čiernej vody a bývalé povodie Blatiny, ktoré bolo zásahom ľudskej činnosti hydrograficky zmenené, pretože v koryte pôvodnej Blatiny vznikol Šúrsky kanál (ľavostranný prítok Malého Dunaja južne od obce Zálesie). Hydronymá pravostranných prítokov povodia Malého Dunaja komplexne spracúvame ako hydronomastický materiál z územia Žitného ostrova, vyčleneného riekami Dunaj, Malý Dunaj a Váh.