Dana Hučková Knihy

Slovník diel slovenskej literatúry 19. storočia pripravený kolektívom vedeckých pracovníkov Ústavu slovenskej literatúry SAV je lexikografická literárnohistorická príručka, koncipovaná ako výberové kompendium k problematike slovenskej literatúry daného obdobia. Formou samostatných hesiel približuje vybrané diela slovenskej poézie a prózy vznikajúce v 19. storočí, hoci vo viacerých prípadoch došlo k ich reálnemu publikovaniu až hlboko v 20. storočí. Aj takéto objavovanie ponornej, pred zrakmi verejnosti dlhý čas skrytej línie slovenskej literatúry 19. storočia je dôkazom toho, že slovenská literatúra 19. storočia je vnútorne oveľa vrstevnatejšia, než ako to ukazovali jej staršie výklady a interpretácie. Umelecké smery a štýly 19. storočia – klasicizmus, preromantizmus, romantizmus, biedermeier, realizmus, parnasizmus, moderna – tu síce vystupujú cez jednotlivé literárne diela, v súhrne však slovník ponúka istým spôsobom hierarchizovaný obraz dejín slovenskej literatúry daného obdobia.

Antológia Krátka próza druhej polovice 19. storočia skúma žáner krátkej prózy, ako sa vyvíjal v slovenskej literatúre tohto obdobia. Autori, prevažne s výnimkou G. K. Zechentera-Laskomerského a M. Kukučína, nezanechali rozsiahle dielo a mnohí sa ocitli na okraji literárneho záujmu. Ich práca však znamenala tematické a výrazové inovácie v žánri, ktorý prechádzal fázou prehodnocovania. Hlavnými témami sú protiklad dediny a mesta, nacionálna identita, modernizácia a malomestská tematika. Sledovanie žánru v piatich desaťročiach ukazuje postupný presun hodnotových ťažísk a posilnenie subjektivity v umeleckej výpovedi. Od polovice 19. storočia sa žáner stal dôležitým priestorom pre vývinové a poetologické zmeny, prechádzajúce od romantizmu k realizmu a neskôr k moderne. Nové žánrové vyhrania sa spájali s premenou vzťahu medzi objektom a subjektom, pričom sa zosilňovala pozícia subjektu. Od 50. rokov 19. storočia narastala tendencia k spoločenskej próze, ktorá reflektovala aktuálnu realitu. Autori sa už menej zaoberali historickými témami, pričom sa sústredili na prítomnosť s konkrétnymi faktami. Krátke žánre, prevažne publikované v novinách a časopisoch, prechádzali do beletrie a posúvali ju do nových polôh, pričom naznačili cesty ďalšieho vývinu.

Kniha Kontexty Slovenskej moderny nadväzuje na monografiu Hľadanie moderny: podobne ako v nej aj tu je modernistická literárna tvorba z prelomu 19. a 20. storočia situovaná do širších súvislostí – tentoraz so zameraním na dobový literárny život, autorské rozvrstvenie, jednotlivé tematické podoby a žánrové preferencie, pričom kategória kontextu je vnímaná ako kategória, ktorá má zásadný význam pre porozumenie textom. Zámerom knihy je ukázať, ako mimoliterárne podmienky, okolnosti a dobové dilemy a rozpory vplývali na povahu súvekého umenia. V takto vymedzenom rámci na príklade vybraných problémov a konkrétnych autorov sú potom dokumentované, analyzované a interpretované procesy etablovania sa modernistickej poézie a prózy v slovenskej literatúre na začiatku 20. storočia.

Autorka ukazuje, akým spôsobom moderna tematizuje zmenené vedomie človeka o sebe a o svete, ktoré sa filtrovaloaj do sféry umenia a kultúry. Charakterizuje čiastkové prejavy a tendencie modernistickej literárnej výpovede, ale súčasne zachytáva spoločenské a kultúrne súvislosti. Autorka sa prejavuje ako znalkyňa spoločenských, historických i umeleckých súvislostí. Jej práca je ukážkou možností korektného, precízneho, hĺbkového literárnohistorického výskumu a interpretácie,ktoré sa čitateľovi prezentujú pútavou formou.

Kolektívna monografia sa zameriava na výskum modernizmu v slovenskej literatúre prvej polovice 20. storočia. Prostredníctvom výberových okruhov mapuje spôsoby, akými dobová literatúra v rôznych dekádach a kultúrno-spoločenských kontextoch implantovala do svojho organizmu volanie po modernosti. Publikácia je členená na dva oddiely – I. Premeny a inovácie, II. Procesy a okolnosti, v ktorých sa prekračuje tradičný literárnohistorický rámec chronológie a dejinnej kontinuity, a to smerom k problémovému jadru. Literárny modernizmus je vnímaný ako živý systém, dynamická a otvorená, no zároveň vnútorne rôznorodá a konfliktná štruktúra, na ktorú možno nazerať z rozličných pozícií. Monografia je príspevkom nielen k dejinám slovenskej literatúry, ale tiež ku kultúrnym dejinám Slovenska.

Literárny vedec, prekladateľ a básnik Viliam Turčány pracoval v SAV v rokoch 1952 - 1988. Jeho akademické i mimoakademické pôsobenie pri príležitosti jeho 85. narodenín v roku 2013 bilancoval a analyzoval seminár Pamäť literárnej vedy, ktorého zámerom je posilňovať vedomie tvorivej a kultúrnej kontinuity modernej slovenskej literárnej vedy cez aktualizáciu odkazu vedeckého diela predchádzajúcich generácií literárnych historikov. Dielo V. Turčányho predstavuje pre slovenskú literárnu vedu od druhej polovice 20. storočia nielen významný kultúrny čin, ale je diskrétne formulovanou výzvou k oceneniu pôvodnej krásy klasickej poézie, osobnostným gestom dôvery v jej kultivujúcu silu aj prejavom obdivu voči bohatosti slovenského jazyka. Aktuálne čítanie diela Viliama Turčányho v podobe vedeckých štúdií, esejí, životopisného medailónu aj východiskových textov a veršov V. Turčányho prezentuje vydaný zborník.

Život a dielo Dušana Dušeka perom Dany Kršákovej zaoberajúcou sa slovenskou literatúrou prelomu 19. a 20. storočia.