Jozef Kordoš Knihy

Dejiny začal v roku 1742 písať Benedikt Mayerl, predstavený konventu františkánov v Kremnici, a v jeho práci pokračovali ďalší františkáni. Na rozdiel od väčšiny dobových františkánskych kroník je to plnohodnotné historiografické dielo a práve to ho robí výnimočným. Popisujú sa v ňom dejiny mesta Kremnica i kremnických františkánov s dôrazom na ich príchod do mesta a popis budov a vybavenia konventu. Inšpiráciou pre Dejiny boli predovšetkým Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku od polyhistora Mateja Bela. Dielo obsahuje okrem toho prepis vzácnych privilégií kremnických minciarov z rokov 1401 – 1650, súpis františkánskych hodnostárov a fundácií, ako aj analistické zápisy z rokov 1758 – 1776 (okrem cirkevných údajov sa v nich nachádzajú aj informácie o požiaroch, počasí či dobovom vzdelávaní). Zostavovateľmi edície a prekladu sú historik Daniel Haas Kianička z kremnického múzea a filológ Jozef Kordoš z Trnavskej univerzity v Trnave. Pôvodný latinský a nemecký text kroniky spracovali na základe najmodernejších edičných pravidiel a preložili do slovenčiny s prihliadnutím na štylistiku originálneho barokového textu. V úvode knihy kroniku podrobne analyzovali (členenie, obsahová náplň, inšpirácie, autori, fyzické parametre, význam v kontexte ranonovovekej historiografie) a na konci pripojili rozsiahly historiografický a jazykovedný aparát, doplňujúci, vysvetľujúci, resp. korigujúci text kroniky.

Výklad udalostí roku 193, známeho ako rok piatich cisárov, je obsiahnutý v 74. knihe Rímskych dejín Cassia Diona, významného rímskeho senátora a historiografa. Tento text, ktorý predstavuje najstaršiu ukážku Dionovej historickej spisby, začína Pertinakovou aklamáciou. Napriek tomu, že ide o očité svedectvo a dejiny súčasnosti, je potrebné k nemu pristupovať s opatrnosťou z dvoch hlavných dôvodov. Prvým je politická motivácia, ktorá sa prejavuje v Dionovej literárnej činnosti a v texte, ktorý podporuje severovskú propagandu. Druhým dôvodom je absencia pôvodného Dionovho textu; máme len rekonštrukciu na základe neskoršieho výťahu od Ióannésa Xifilina z 11. storočia. Predkladaná kniha je prepracovanou verziou autorovej dizertačnej práce a delí sa na dve časti. Prvá časť sa zaoberá životom a dielom Cassia Diona, zatiaľ čo druhá obsahuje preklad 74. knihy jeho Rímskych dejín a porovnanie s inými podaniami tých istých udalostí. Medzi ďalšími prameňmi je aj grécky výklad Héródiana a dve biografie zo zbierky cisárskych životopisov známej ako Historia Augusta, ktoré reprezentujú latinskú literatúru.