Po prvej zbierke Na vnútornej strane viečok prišiel básnik a geodet Erik Ondrejička s ďalšou zbierkou básní. Napriek tomu, že je to veselý človek, básne sú to trošku smutné, čo podčiarkujú aj fotografie, ktorými knižku ilustroval Daniel Brunovský.
Tieto verše sú plodom vyše dvadsaťročného obdobia. Začali vznikať na rozhraní sedemdesiatych a osemdesiatych rokov - ale je chvályhodné, že nie sú v ničom negatívne poznačené tou dobou.
Básnik Erik Ondrejička do oblasti tvorby pre deti vstupuje touto knižkou síce ako nováčik, ale jeho umenie sa v plnej miere prejavuje aj tu.
Príbeh Zuzky a jej detských i zvieracích kamarátov je svieži a vtipný, čím je malým čitateľom istotne blízky. Také sú aj obsahom a výtvarnosťou nápadité početné ilustrácie mladej výtvarníčky Veroniky Cabadajovej.
Príbeh sa dá čítať, ale aj predvádzať, hrať ho ako divadlo.
Erik Ondrejička je básnik, ktorý rehabilitoval tradičné prednosti slovenskej poézie: rytmus a rým. Rozvíja vývojovú líniu slovenskej ľúbostnej lyriky, ktorá stavia na tvorivej slobode, básnických emóciách a modernej obrazotvornosti, ale jeho poézii nechýba ani kontemplatívny rozmer. Práve vo svojej najnovšej zbierke Krajina diamantov – Land of Diamonds dáva najavo, že sa slobodne pohybuje nielen na zemi, ale aj „medzi nebom a Zenom“. Medzi témami jeho tvorby sa čoraz častejšie objavujú i také tajomstvá, akým je samotná tvorba, a popri radostných mnohofarebných motívoch, na ktoré sme si u tohto slovami maľujúceho básnika zvykli, prichádza k slovu aj „belosť a bolesť“. Ondrejičkove básne možno čítať v slovenskom aj anglickom jazyku. Do anglického jazyka ich preložil John Minahane.
Konštantínov Proglas obohatený o preklady a interpretácie súčasných slovenských básnikov (Feldek, Buzássy, Haugová, Zambor, Džunková, Kuniak, Hevier, Ondrejička, Ondrejková, Jurolek, Podracká). "Lebo sú bez kníh nahé všetky národy."
Multimediálny projekt nočnej mestskej poézie súčasnéjho slovenského básnika, doplnený o špeciálne skomponovanú džezovú hudbu Miloša Železňáka a ilustrácie Petra Uchnára a Juraja Viteka. Do priloženého CD je zaaranžovaná hudba, zvuky a texty básní tak, aby vytvárali „viacvrstvový film bez obrazu“.
Básnik Erik Ondrejička až vo svojej desiatej zbierke poézie pristúpil ku
knižnému publikovaniu básní, v ktorých nepoužil klasickú zvukovú výstavbu
verša. Rýmy sa v nej vyskytujú iba výnimočne, na zdôraznenie cyklickosti
niektorých procesov. Zbierka nadväzuje na filozofický a kontemplatívny rozmer
Ondrejičkovej lyriky a jeho schopnosť pomenovať aj tie javy sveta a stavy
človeka, ktoré sa inak ako poéziou vyjadriť nedajú. Básne, z ktorých viaceré
publikovali renomované európske aj slovenské literárne časopisy, sú doplnené o
výtvarné diela Karola Felixa. Básnická tvorba Erika Ondrejičku smeruje od
bezprostredného k podstatnému a od spoločenského k nadosobnému. Autora okrem
konkrétnosti inšpirácie či príbehu zaujímajú princípy, ktorými sa riadi svet
nielen ako komunita ľudí, ale aj svet, kde ľudský prvok tvorí len zlomok
čohosi väčšieho. Váhu, silu a krásu básnického hľadania podčiarkuje okolnosť,
že ide o najdôležitejšie otázky ľudskej existencie čo je na začiatku, čo za
domnelým koncom, čo je podstata a zmysel života a kam pokračujeme po smrti.
Prechod z horizontálneho pohľadu na vertikálny zreteľnejšie ukazuje, že
Ondrejička patrí medzi moderných metafyzických básnikov. (Ján Gavura)
Erik Ondrejička využíva výnimočnú schopnosť poézie pomenovať aj tie javy sveta a stavy človeka, ktoré sa inak vyjadriť nedajú. Váhu, silu a krásu tohto básnického hľadania podčiarkuje okolnosť, že ide o najdôležitejšie otázky ľudskej existencie - čo je na začiatku, čo je za domnelým koncom, čo je podstatou a zmyslom života a kam pokračujeme po smrti. V Ondrejičkovej metafyzickej poézii sa prostredníctvom slov udalosti ducha zviditeľňujú a dostávajú vnímateľné kontúry.