Tomáš Horváth je slovenský autor povídek, literární teoretik a překladatel. Jeho díla, často popisovaná jako postmoderní, využívají groteskní hyperbolu, persifláž a parodii k dekonstrukci narativu. Jeho povídkové sbírky a novely se vyznačují literárními kolážemi, které prolínají prvky různých žánrů, jako je detektivní fikce, kyberpunk či špionážní thriller. Jeho práce jsou známé svým inovativním přístupem k formě a obsahu.
"Teoreticky fundované interpretačné štúdie Tomáša Horvátha o prozách Jána Hrušovského sa vyznačujú bezpečným zvládnutím problematiky a precíznymi analýzami a tak zásadným spôsobom prehlbujú poznanie základných znakov Hrušovského tvorby a zároveň ho inovatívne situujú do širšieho kontextu európskej moderny. "
Pomohol postaviť kliniku v Ugande a musel sa ukrývať pred odrazenými guľkami v Burundi. Tomáš Horváth spísal vtipné i vážne príhody zo svojho pôsobenia v Afrike a priniesol knihu, ktorá ponúka triezvy pohľad na humanitárnu pomoc i rozvojové projekty. Zamýšľa sa nad ich efektivitou a rozoberá príklady správnych a nesprávnych medzinárodných spoluprác. Autorove príhody, zamyslenia a texty s aktuálnymi dátami z afrického kontinentu doprevádzajú jeho fotografie z rôznych rokov a krajín východnej Afriky.
Podnázov: Tractatus rigidus de risu. Scriptum theologico-philosophicus. Osem poviedok Akozmie predstavuje Tomáša Horvátha v dvoch podobách – ako absurdného a groteskného autora na strane jednej a ako mierne epigónskeho existencializujúceho nespokojníka, ktorým sa prevŕtava červotoč neznesiteľných pochybností – nie vlastných, ale nájdených v slovách väčšinou už mŕtvych pánov.... celý text
Názov najnovšej zbierky Horváthových krátkych próz Antikvariát sám nepriamo napovedá, s akými prípadnými očakávaniami k nej pristupovať. v antikvariáte vôbec ide o knihy „z druhej ruky“, „spod ruky“, niekým už predtým čítané, po niekom prebraté. V Antikvariáte číha poviedka, v ktorej je skrytá iná poviedka. Podarí sa v tajomných chodbách textov zrekonštruovať fabulu, v ktorej vystupuje čitateľ týchto textov? Je matka svojou dcérou? Možno vďaka technológiám vychutnať vlastnú smrť? Vlčie grúlenie, rozpútané vášne, trhlina v deji. Vitajte v Antikvariáte!
S textami Tomáša Horvátha je to podobne ako s filmami Davida Lyncha. Keď si myslíte, že už konečne máte príbeh pod kontrolou, tak zrazu nastane zlom, ktorý spôsobí prevrátenie vzťahu medzi vládnucim a ovládaným. Text sa stáva vládnucim a čitateľ / divák sa stáva ovládaným, teda tým, ktorý sa pokorne riadi inštrukciami Textu.
Horváth už niekoľkokrát dokázal, že vie skonštruovať dômyselnú fabulačnú hru. Jeho pokus miasť čitateľa navzájom sa vylučujúcimi scénami uchvacuje a skvostne zabáva – o niečo podobné sa pred pár desaťročiami úspešne pokúšal trebárs taký Robbe-Grillet, a ani Tomášovi Horváthovi po napísaní takejto inteligentnej knižky neúspech zaručene nehrozí. (Balla)
Portrét významného spisovateľa strednej generácie slovenských prozaikov, ktorého prózy sú rafinovane konštruované ako mnohovýznamové, otvorené diela: protagonistovi, rozprávačovi i čitateľovi textu sa ponúka viacero interpretačných hypotéz toho, „čo sa vlastne stalo“.
Témou predkladanej monografie je literárna tvorba slovenského spisovateľa Petra Suchanského (1897 – 1979), pochádzajúceho z Dolnej zeme, z dvadsiatych až štyridsiatych rokov 20. storočia. Zameriava sa na prózy inšpirované jeho šesťročným pobytom v Brazílii. Prostredníctvom analytickej interpretácie skúma žánrové parametre „brazílskych“ textov a triedi ich podľa žánrových kritérií. Suchanský varioval žánrové spracovanie brazílskej témy medzi cestopisom, dobrodružným románom a exotickým dobrodružným románom. V románe Záhadné lietadlo dokonca zakomponoval sci-fi motív a prvky špionážneho románu. V jeho dobrodružných románoch sa objavujú fantazie z lektúr o Indiánoch, ktoré však v reálnej krajine hľadal márne. Importoval žánrový typ románu o stratených civilizáciách a westernu do slovenskej literatúry. Suchanského brazílska tvorba je interpretovaná v širšom kontexte písania o Brazílii v medzivojnovom období, pričom sa spomínajú aj ďalší autori cestovatelia. Monografia sa zaoberá aj jeho vydavateľskou činnosťou v štyridsiatych rokoch, keď vydával dobrodružné romány, a ponúka fragment z dejín slovenskej populárnej literatúry. V pozadí práce stojí otázka reprezentácie a literárnych kódov, ktoré umožňujú preniknúť do krajiny a k zážitku subjektu cestovateľa.
