Tomáš Horváth je slovenský autor povídek, literární teoretik a překladatel. Jeho díla, často popisovaná jako postmoderní, využívají groteskní hyperbolu, persifláž a parodii k dekonstrukci narativu. Jeho povídkové sbírky a novely se vyznačují literárními kolážemi, které prolínají prvky různých žánrů, jako je detektivní fikce, kyberpunk či špionážní thriller. Jeho práce jsou známé svým inovativním přístupem k formě a obsahu.
"Teoreticky fundované interpretačné štúdie Tomáša Horvátha o prozách Jána Hrušovského sa vyznačujú bezpečným zvládnutím problematiky a precíznymi analýzami a tak zásadným spôsobom prehlbujú poznanie základných znakov Hrušovského tvorby a zároveň ho inovatívne situujú do širšieho kontextu európskej moderny. "
Pomohol postaviť kliniku v Ugande a musel sa ukrývať pred odrazenými guľkami v Burundi. Tomáš Horváth spísal vtipné i vážne príhody zo svojho pôsobenia v Afrike a priniesol knihu, ktorá ponúka triezvy pohľad na humanitárnu pomoc i rozvojové projekty. Zamýšľa sa nad ich efektivitou a rozoberá príklady správnych a nesprávnych medzinárodných spoluprác. Autorove príhody, zamyslenia a texty s aktuálnymi dátami z afrického kontinentu doprevádzajú jeho fotografie z rôznych rokov a krajín východnej Afriky.
Podnázov: Tractatus rigidus de risu. Scriptum theologico-philosophicus. Osem poviedok Akozmie predstavuje Tomáša Horvátha v dvoch podobách – ako absurdného a groteskného autora na strane jednej a ako mierne epigónskeho existencializujúceho nespokojníka, ktorým sa prevŕtava červotoč neznesiteľných pochybností – nie vlastných, ale nájdených v slovách väčšinou už mŕtvych pánov.... celý text
Názov najnovšej zbierky Horváthových krátkych próz Antikvariát sám nepriamo napovedá, s akými prípadnými očakávaniami k nej pristupovať. v antikvariáte vôbec ide o knihy „z druhej ruky“, „spod ruky“, niekým už predtým čítané, po niekom prebraté. V Antikvariáte číha poviedka, v ktorej je skrytá iná poviedka. Podarí sa v tajomných chodbách textov zrekonštruovať fabulu, v ktorej vystupuje čitateľ týchto textov? Je matka svojou dcérou? Možno vďaka technológiám vychutnať vlastnú smrť? Vlčie grúlenie, rozpútané vášne, trhlina v deji. Vitajte v Antikvariáte!
Portrét významného spisovateľa strednej generácie slovenských prozaikov, ktorého prózy sú rafinovane konštruované ako mnohovýznamové, otvorené diela: protagonistovi, rozprávačovi i čitateľovi textu sa ponúka viacero interpretačných hypotéz toho, „čo sa vlastne stalo“.
Témou predkladanej monografie je literárna tvorba slovenského spisovateľa Petra Suchanského (1897 – 1979), pochádzajúceho z Dolnej zeme, z dvadsiatych až štyridsiatych rokov 20. storočia. Zameriava sa predovšetkým na prózy, inšpirované spisovateľovým šesťročným vysťahovaleckým pobytom v Brazílii. Prostredníctvom analytickej interpretácie skúma žánrové parametre „brazílskych“ textov autora a triedi ich podľa žánrových kritérií. Spisovateľ varioval žánrové spracovanie brazílskej témy v rozpätí medzi žánrami cestopisu, cestopisného dobrodružného románu a exotického dobrodružného románu. V prípade románu Záhadné lietadlo dokonca zakomponoval do textu aj sci-fi motív a literárne postupy špionážneho románu. V Suchanského dobrodružných románoch sa objavuje aj projekcia fantaziem pochádzajúcich z lektúr dobrodružných románov o Indiánoch (J. F. Coopera a Karla Maya), ktoré však – ako o tom hovorí v cestopisoch – v reálnej krajine hľadal márne. Do slovenskej literatúry Suchanský importoval žánrový typ románu o stratených civilizáciách, ale napr. aj žáner westernu. Suchanského brazílska tvorba je tu interpretovaná v širšom kontexte písania o Brazílii v medzivojnovom období – medzi autormi cestovateľmi ako Alberto Vojtěch Frič, J. L. Erben, F. Čech-Vyšata, Petr Krejčí, Jan Havlasa, Tibor Sekelj, Arkady Fiedler, Mieczysław Lepecki, Vladimír Šustr, Jiří Baum a ďalšími. Záberom na vydavateľskú a prekladateľskú činnosť Petra Suchanského v štyridsiatych rokoch 20. storočia, keď vydával zošitovú edíciu dobrodružných románov Nové romány, ponúka monografia aj fragment z dejín slovenskej populárnej literatúry 20. – 40. rokov 20. storočia. A v pozadí celej práce stojí literárnoteoretická otázka reprezentácie, ako prostredníctvom literárnych kódov „preniknúť“ do krajiny a k zážitku subjektu cestovateľa.
ráca Medzi invariantom a idiolektom po historicko-metodologickom úvode o opakovateľnosti a udalosti v jazyku a literatúre prináša v rade štúdií interpretácie jednotlivých literárnych textov predovšetkým vo vzťahu k textovým invariantom – t. j. na ich žánrovom pozadí a vo vzťahu k literárnym smerom. Z tejto perspektívy sa ukázalo ako strategicky vhodné analyzovať aj žánre tzv. populárnej literatúry. Bude teda reč o textoch populárnej literatúry a o tom, ako ich žánrové kódy využíva a transformuje tzv. vysoká literatúra. V týchto dvoch sférach literatúry pôjde aj o menšiu či väčšiu mieru idiomatickosti. Do hľadáčika interpretácie sa tu dostávajú napríklad prózy Witolda Gombrowicza, Stanisława Lema, Karla Maya, A. C. Doyla, Richarda Marsha, Stefana Grabińského, Stanisława Przybyszewského, Antoniho Langeho, Władysława Reymonta, J. M. Hurbana, Pavla Vilikovského, Pavla Rankova a ďalších.
Dvanásť poviedok, v ktorých poradie kapitol, častí kapitol, odstavcov a vôbec všetkých textových segmentov je ľubovoľné. Radosť z čítania.
