Jozef Ignác Bajza
obrodenecký spisovateľ, autor satír a epigramov, katolícky kňaz
- 05.03.1755 Predmier, okres Bytča † 01.12.1836 Bratislava
vzdelanie: 1777 - katolícka teológia vo Viedni, chovanec Pázmanea
životopis: Bezprostredne pred A. Bernolákom sa pokúsil kodifikovať spisovnú slovenčinu, ale neúspešne. Viedol aj spor s A. Bernolákom a J. Fándlym o prvenstvo v uvádzaní slovenčiny do literatúry. Za svoju literárnu činnosť mal konflikty s cirkevnou a svetskou mocou. Napriek tomu sa usiloval o ustavičný vzostup slovenského národného povedomia a národného hnutia. Chcel sa predstaviť najskôr ako básnik, ale na zásah bratislavského cenzora sa mu to nepodarilo, a tak vstúpil do literatúry ako autor prvého diela románu René mláďenca príhodi a skúsenosťi. Svojím úsilím o časomerný verš patrí k priekopníkom klasicistických tendencií vo vývine našej poézie a podnetne zasiahol do vývinu slovenskej poézie na prelome 18. a 19. storočia. Patril k stúpencom osvieteneckých snáh cisára Jozefa II. Ako 80-ročný finančne podporil činnosť Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej.
Zaujímavou je tiež skutočnosť, že doteraz sa nenašla verná podobizeň Jozefa Ignáca Bajzu, okrem reliéfu na jeho krypte v Dóme sv. Martina v Bratislave. Na základe známych čŕt Bajzovej osobnosti vytvoril jeho podobizeň sochár Pospíšil.
pôsobenie: 1780 vysviacka za kňaza, kaplán v Ostrihome 1783 farár v Dolnom Dubovom 1805 - 1815 farár v Prietrži 1815 - 1828 farár v Zbehoch 1828 kanonik kapituly v Bratislave
tvorba: literárne diela:
1782 rukopis knihy „Rozličních veršuv“, obsahujúci 300 epigramov venovaných najmä konvenčným úvahám o šťastí, láske, cnosti a priateľstve. Tretinu tvoria preklady epigramov anglického satirika J. Owena. Publikovanie znemožnila cenzúra.
1784 „René mláďenca príhodi a skúsenosťi“. Dobrodružno-sentimentálny román je koncipovaný ako cestopis (Malá Ázia, severoafrické pobrežie). Okrem iného ospieval krásu ľúbostného vzťahu medzi dvoma mladými ľuďmi. Sujetovým princípom je cestovanie titulného hrdinu spolu s jeho učiteľom van Stiphoutom z miesta na miesto. Román napísal v slovenčine, ktorú si sám vytvoril a ktorej sa po celý život pridŕžal. Toto dielo je významné tým, že sa hrdí "titulom" - prvý román napísaný v slovenčine.
1785 Mal vyjsť druhý diel románu „René mláďenca príhodi a skúsenosťi“, ale na zásah cirkevnej cenzúry bola jeho tlač zastavená. Rukopis sa stratil, známe sú z neho len dva nedotlačené exempláre.
1789 „Anti-Fándly“. V anonymnom pamflete vystúpil proti Fándlyho Dúvernej zmlúve, napísanej v bernolákovskom spisovnom jazyku, a napadol osobu autora, jeho jazyk i pravopis.
1794 „Slovenské dvojnásobné epigramata jednako-konco-hlasné a zvukovo-mírné“. V dvojzväzkovej zbierke dokazoval, že slovenčina je vhodná aj na básnickú tvorbu.
1795 „Veselé účinki, a rečení, které k stráveňu trúchľivích hoďín zebral a vídal“. Kniha obsahuje pôvodné i preložené humoristické a satirické poviedky a autor ňou ukončil svoju svetskú spisbu.
1789 – 96 „Kresťánské katolícké náboženstvo“, vlastné kázne v piatich zväzkoch
1813 a 1820 „Prikladi ze svatého Písma“
1978 „Veselé príbehy a výroky“ – prepis diela „Veselé účinki, a rečení, které k stráveňu trúchľivích hoďín zebral a vídal“ podľa J. Minárika. Obsahuje 500 preložených i pôvodných humorných a satirických poviedok, aké vo veľkom množstve kolovali v rukopisných zborníčkoch.