Denis de Rougemont
8. září 1906 – 6. prosinec 1985
Švajčiarsky frankofónny mysliteľ a esejista Denis de Rougemont (nar. 1906) patril k erbovým postavám európskeho a intelektuálneho života v dvadsiatom storočí. V tridsiatych rokoch pôsobil v Paríži ako vydavateľský redaktor a spolupracovník Nouvelle Revue Française a Mounierovej revue Esprit a spoluzakladateľ ďalších orgánov formujúceho sa personalistického hnutia Hic et nun a LʾOrdre Nouveau. Po vypuknutí vojny podnietil vo Švajčiarsku vznik Gothardskej ligy, občianskeho hnutia odporu proti nacizmu, opierajúceho sa o princíp aktívnej neutrality. Počas šesťročného exilu v USA prednášal na Ecole libre des Hautes Etudes a pracoval vo francúzskom vysielaní Hlasu Ameriky. Po návrate v roku 1946 sa zapojil do európskeho federalistického hnutia a stál pri zrode Európskej únie a jej kultúrnych inštitúcií. V Ženeve založil a do svojej smrti viedol Európske kultúrne centrum a revue Cadmos, prednášal na Univerzitnom inštitúte európskych štúdií, predsedal Kongresu za slobodu kultúry (1952-1966). Patril k zakladateľom európskeho výskumného centra pre atómovú energiu C.E.R.N., európskej ekologickej asociácie ECOROPA a združenia pre kritickú reflexiu priemyselnej spoločnosti Groupe de Bellerive. Zomrel v roku 1985 v Ženeve. Esejistické dielo Denisa de Rougemont zahŕňa vyše tridsať titulov, v ktorých ústrednou témou je kríza západnej kultúry a civilizácie. Jeho ťažiskom je esej Západ a láska (1939, definitívne vydanie 1972), ktorá priniesla autorovi slávu a preložili ju do takmer dvadsiatich jazykov. (Zo záložky knihy)